Zvláštne je, ako veľmi ma prežité roky dokázali ovplyvniť a ukázali mi, že predtým som si nechávala doslova šliapať po hlave. Pretože som sa napríklad uspokojila s málom, dokonca s ničím a ešte som za to dokázala byť vďačná. Pretože som verila, že sa niektoré vzťahy „upracú“ a že keď vydržím, bude všetko tak, ako chcem. Pretože som si mnohokrát hovorila, že to, že ma niekto nemiluje, je moja chyba. Že ak by som bola „v poriadku“– krajšia, lepšia, očarujúcejšia, bol by dokonalý aj môj vzťah…
Dnes sa len chytám za hlavu, lebo takto som žila v sebaklame, v ktorom som túžila po láske od NEHO, no pritom jediné, čo som skutočne potrebovala, bola sebaláska. Práve ona je bariérou, ktorá predeľuje spokojný život od života, v ktorom sa vieme ocitnúť v pekle zvanom nešťastný vzťah.
unsplash.com
Stačila mi len troška lásky na to, aby som verila, že som milovaná…
Pretože som tomu uveriť chcela. Potrebovala som to. Tú lásku, ktorú som v sebe nevedela nájsť, a tak som sa upla na vidinu šťastného vzťahu s fešákom, ktorý sa so mnou len zahrával. Odpúšťala som neveru. Preniesla som sa cez jeho slová, za ktoré by si od inej vyslúžil zaucho. Keď bolo treba, tak som počkala. Keď sa veci zmenili a chcel, aby som prišla, prišla som…
Dnes sa mi to zdá nereálne… Často sa pýtam, prečo som dovolila, aby to zašlo až tak ďaleko. Prečo to muselo trvať roky. Prečo som sa neotočila na päte hneď, ako som začala šípiť, že ma klame, a prečo som si jeho číslo jednoducho nezablokovala. Namiesto toho som striehla, či mi nezavolá…
Čakala som na neho ako na spasenie, osamelá s totálnou spúšťou v duši, pričom som dúfala, že on bude tým, kto ma pred ňou zachráni. Nezachránil… Ešte viac ma do nej postrčil.
Dnes nezvaľujem vinu na neho…
Veď on vlastne len robil to, čo som mu dovolila. Poznám mnoho žien, ktoré by mu z toho nedovolili ani len desatinu. A teraz medzi ne patrí aj Mia, ktorá píše tento článok. Tá žena, ktorá neváhala a privítala vo svojom živote lásku, čo ju ničila. Pýtate sa, čo sa odvtedy zmenilo? Ja… Ja som zmenila.
unsplash.com
Dnes sa už nepýtam, prečo niekto necíti ku mne to isté, čo ja k nemu. Viem, že to, že sa necítim milovaná, nie je moja vina. Je to voľba. Voľba toho druhého, ktorú ja, žiaľ, nemôžem ovplyvniť.
Dnes sa netrápim pre trošku lásky… Zmierim sa tým, že viac mi ponúknuté nebude a verte či nie… Už ma tieto zistenia nebolia.
Dnes si dávam pozor na to, či sa pre mňa ten druhý rozhodol s rovnakou vážnosťou ako ja pre neho.
Dnes viem rozlíšiť pravú lásku od vzťahu, v ktorom ma ten druhý len zdržuje.
A hlavne… Dnes sa nehľadám v náručí muža, ktorý ku mne nepatrí. Akceptujem to – to, že k sebe nepatríme. Pretože viac ako lásku vyhľadávam pokoj. A ten, žiaľ, nie je zlúčiteľný s každým, kto sa v mojom živote mihne.
Nikdy by ti nemalo stačiť len „trošku“ lásky…
Vzťah s neurčitým priebehom a otvoreným koncom. Nikdy by si vo svojom srdci nemala držať osobu, ktorá si ani len nevie predstaviť, že by to s tebou bolo navždy. Muža, ktorý si plánuje budúcnosť, pričom nevieš zistiť, či sa v týchto predstavách nachádzaš aj ty.
Uspokojiť sa s málom totiž znamená, že niekomu dávaš plnú moc nad svojím životom. Možno ti spočiatku bude stačiť len troška lásky, ale ver mi… Nikdy ti nebude stačiť polovičné šťastie po boku muža, ktorý sa pre teba nikdy nerozhodol.
Coverphoto: Photo by Ilona Panych on Unsplash
O tom, ako sa odpútať od človeka, ktorý nás nemiluje, je aj Miina kniha Stretni sám seba. Nájdete ju v každom dobrom kníhkupectve a aj v našom eshope TU.
