Pozeral na teba, ako na tú najlepšiu vec v živote. Ako na to, o čom vždy sníval a niekedy v noci nedokázal vďaka myšlienke na teba zaspať. Jeho dotyky boli ozajstné ako to, čo hovoril. To, ako ťa miluje, to ako potrebuje teba a žiadnu inú.
Vždy si vedela, že ho miluješ tiež. Nie preto, že by si mala motýle v podbrušku zakaždým, keď si ho videla. No cítila si sa pri ňom taká krehká a slabá, ako pri nikom inom. Mala si strach o seba, o svoje srdce, no nie taký, ako o to jeho. Najväčší strach si mala z toho, že ťa milovať prestane a už nikdy nebude. Chcela si, aby ťa nikdy potrebovať neprestal. Chcela si, aby si ty nikdy neprestala potrebovať jeho. Pretože si na neho myslela každý deň a každú noc a nechcela si, aby to niekedy prestalo.
Láska vraj len tak nezmizne a nevytratí sa. Láska sa ničí, našimi činmi, oslabuje sa, mení sa. Ako by mohla byť stále rovnaká, veď ani my nie sme. A my sme tí, ktorí lásku tvoríme, kŕmime a staráme sa o ňu.
A on tú vašu lásku neničil, neohrozoval ju, staral sa o ňu a taktiež o teba. Vedel, že život nemá žiadny význam. Život bez teba. Bola pravda, keď hovoril, že si ťa vezme, že ti zasadí strom a postaví dom. Uvidí ťa v bielych šatách a povie ti svoje sľuby a odprisahá ti ich pred Bohom.
Verila si mužovi, ktorého si si vybrala, lebo si vedela, že robí všetko, aby si bola šťastná, aby ti nič nechýbalo a aby si ho navždy milovala.
Boli časy, kedy si už nedúfala, že ho stretneš, že príde a bude stačiť aj to, že bude len v tvojom živote. Prišiel a je tu. Stojí pred tvojimi dverami a ty jednoducho nevieš, ako ho poslať preč. Bojíš sa, že to bude rešpektovať, odíde a už sa nevráti. No podviedol teba aj tvoju dušu, tvoju vieru v neho a všetko, čo si do neho vkladala, akoby nikdy neexistovalo.
Bozkával inú, dotýkal sa inej, pozeral sa na iné ženské telo a pritom ho vyzliekal zo všetkého, čo ho pokrývalo. Sedela na tvojom mieste v aute, ležala na tvojej strane postele a čo bolo z toho všetkého pre teba najťažšie?
Uvedomiť si, že jedna noc s ňou mu stála za to všetko medzi vami, čo bolo, aj malo byť. Ako každá žena si dobre vedela, že čo sa stane raz, stane sa možno aj viackrát. Už nikdy nebudeš v kľude, keď odíde na služobnú cestu, už nikdy mu nebudeš veriť, ako pred tým, už nikdy ho nebudeš vidieť vo svojich očiach, ako si ho videla.
Veď ti to ten sráč, dokonca ani sám nepovedal.
A ty teraz rozmýšľaš ako ujsť z tejto srdce trhajúcej situácie. Nadávaš na seba aj na neho, prečo ste sa museli vyskytnúť v tomto pekle. Práve vy. Prečo to nie je klasický večer pri víne a vašich dlhých rozhovoroch pri filme. Prečo váš vzťah teraz dostáva úplne inú tvár a prečo už viac nemáš strach? Akoby práve prišlo to, čoho si sa najviac bála. To, čo si zažiť nikdy nechcela. Je to akoby ti ju sľúbil, tú horkú neveru, ten pocit a tú zodpovednosť za svoje rozhodnutie.
Možno je to zvláštne, naivné a nepochopiteľné, no napriek tomu, čo spravil, si vedela v kútiku duše a srdca, že ťa stále miluje a ty miluješ tiež. Niekedy sa to nedá opísať, ani pochopiť, niekedy to len cítiš. To, čo tam je, alebo nie je.
Jeho priatelia vedeli o tebe dávno pred tým, ako im ťa predstavil. Volal ti každý možný okamih v práci, priviedol ťa domov a predstavil ťa jeho rodičom. Nehral s tebou žiadne hry a vždy bol úprimný, držal svoje slovo a pýtal sa aj na tvoj názor. Cítila si, že ťa chápe a snaží sa pochopiť každú tvoju spomienku a každé tvoje rozhodnutie, ktoré si za celý život spravila. Vedel, kedy sa má ospravedlniť. Uvoľnila si sa pri ňom tak, ako si to nedokázala pri nikom. Dokázal ti, že sa nemusíš báť, lebo on ti nikdy neublíži, tak aby ti po ňom ostala jazva, ktorá už nezmizne.
Preto mu to všetko odpúšťaš. To, čo sa odpúšťa najťažšie. To, čo sa zabudnúť nedokáže. Chceš stále život po jeho boku, pretože veríš, že to oľutoval ešte predtým, ako to spravil, pretože veríš v Boha a prosíš ho o odpustenie za to, že možno znova riskuješ a modlíš sa, aby bol na teba hrdý za to, akú odvahu práve ukazuješ. Za to, že nestrácaš nádej v dobro človeka, ktorého miluješ. Za to, že ho neopúšťaš pri prvej chybe, ktorá nastane…
