Možno je to súčasnou dobou, možno mám len nejaký zvláštny splín, ktorý ma priviedol k týmto myšlienkam. No čoraz častejšie sa pozerám do minulosti a premýšľam, čo by som zmenila. Viem, že to nikam nevedie. Minulosť už nezmením a ani nezvrátim jej dôsledky. No pre mňa je to v poslednom čase balzam na dušu. Nachádzam tam seba. Svoje chyby, svoje omyly, všetko, na čom som sa popálila. Nechať minulosťou minulosťou je krásne a oslobodzujúce. Ale taktiež rovnakú slobodu hľadám v ponaučeniach, ktoré z nej plynú.
A tak často hľadím do svojej tváre, ktorú ešte nezdobia toľké vrásky hnevu, smútku či sklamania, a vnímam, ako veľmi ma niektoré udalosti zmenili. Čomu som podľahla a nad čo som sa preniesla. Všímam si, aké udalosti na mne nechali ktorú stopu. A premýšľam nad tým, čo by som svojmu mladšiemu ja odkázala.
unsplash.com
Ak by som si mohla dať iba jednu jedinú radu…
Tak by znela: Nečakaj, že sa vráti. Nedúfaj, že sa zmení, že pochopí, že bez teba to nie je ono. Nevstávaj každé ráno s očakávaním, že toto je ten deň, kedy sa uvidíte a všetko sa obráti na dobré. Nelíhaj si s pocitom, že ak by bol práve s tebou, cítila by si sa spokojnejšie. Nebuď vždy v pohotovosti pre prípad, že by sa predsa len rozhodol vrátiť.
Proste ži svoj život. Bez neho – tak ako to chcel on. Maj svoju hrdosť a nestrácaj čas čakaním na niekoho, kto by pravdepodobne na teba nečakal ani len minútu. Postav sa na nohy a začni na celej situácii hľadať pozitíva. Zmier sa s tým, čo sa stalo, prijmi to a neklam si, že je to prechodné obdobie, ktoré ťa delí od vysnívaného šťastia.
Pretože až príliš dlho som čakala, že sa vráti…
A zatiaľ mi unikali príležitosti. Za ten čas, čo som žila v akejsi bubline, som sa mohla posunúť niekam inam. Ale rozhodla som sa čakať a všetko okrem lásky, ktorú som od neho nikdy nedostala späť, šlo bokom. Mala som v živote iba jednu prioritu, ktorú dnes ani neviem pomenovať…
Chcela som sa stať lepšou, aby sa ku mne vrátil? Alebo som sa bála pustiť do svojho života čokoľvek, čo by ho neskôr, keď sa znovu rozhodne pre mňa, mohlo odradiť? Alebo som len nemala silu riešiť niečo iné, pretože som bola týmto vzťahom natoľko vyčerpaná? Neviem… No som si istá, že som čakala zbytočne. Dnes by som už žila naplno.
Dnes by som nedovolila, aby sa môj život zastavil pre niekoho, kto vôbec nechcel byť jeho súčasťou.
unsplash.com
Pozerám sa do zrkadla a odpúšťam si…
Pretože práve odpustenie si zaslúžim. Ak by som si niečo vyčítala, znamenalo by to, že ešte nie som schopná túto kapitolu uzavrieť. A ja ju už uzavrieť musím.
Preto si odpúšťam celé tie mesiace, kedy moju myseľ zamestnával iba on.
Preto si odpúšťam noci, kedy som si bola neverná a prioritou bol pre mňa on.
Preto si odpúšťam, že som zradila samu seba a prepadla som myšlienkam, že asi so mnou nie je niečo v poriadku, ak sa rozhodol odísť.
Pozerám sa do zrkadla a vnímam, ako veľmi ma to zmenilo. Už za to nikoho neviním. Stala som sa silnejšou. Poučila som sa. A dnes viem, že už nikdy nebudem čakať na niekoho, kto nebol ochotný zostať.
Autor: Laura L.
Coverphoto: Photo by Henry Tuchez on Unsplash
