V poslednom čase pozorujem, že sa v mojom okolí udialo veľa zmien „bezo mňa.“ Tí ľudia si tým prešli sami a až po istom období sa odhodlali zdôveriť sa svojim blízkym a známym. A tak sa mi dostalo (niekoľkokrát) do uší: Rozviedol som sa. Je to zlyhanie…
Popravde, najprv som nevedel, ako na to reagovať, a až časom, keď som si to upratal v hlave aj ja, som sa „vycvičil.“
Môj názor je totiž taký, že názor v znení: Rozvod je zlyhanie, nie je pravdivý. Aspoň akú-takú platnosť by v mojom vnímaní tento výrok nadobudol len vtedy, ak by sme sa pohrali so slovíčkami. „Zlyhala“ láska, ktorú dvaja ľudia neudržali pri živote. „Zlyhal“ vzťah, ktorý sa stal mŕtvym. „Zlyhalo“ puto, ktoré sa pretrhlo – možno pochybením jednotlivca, možno oboch zúčastnených a možno pochybením nikoho. Možno to tak malo jednoducho iba byť… Ale tak či onak – ak sa niekto rozvedie, pretože si tým chce dopriať pokojnejší, šťastnejší a „funkčnejší“ život, o zlyhaní by sa hovoriť nemalo.
unsplash.com
Nemám rád ani reči typu: Naši (starí) rodičia vzťahy nezahadzovali…
Je to síce pravda, ale trochu krátkozraká. Nedovidí totiž ďalej než za dvere vlastnej kuchyne. Jednak sa rozvádzala aj predošlá generácia, len nie v takej miere. Dobrým príkladom je môj najlepší kamarát. Jeho rodičia majú po 60tke a verte či nie… Sú rozvedení. A jednak pri tvrdení, že staršie generácie od seba neutekali, zabúdame na dosť podstatnú vec…
Naši rodičia boli iní. Vyrastali v inej dobe, ako sme vyrastali my. To, že spolu vydržali po celý život, nie vždy znamená, že žili vo večnej a nikdy neutíchajúcej láske. Nemuseli byť zákonite zamilovaní po celé manželstvo a nikdy na život osamote ani nepomyslieť. To, že spolu zostali, mnohokrát aj v nefunkčnom zväzku, je ich voľba. Neboli zvyknutí zbavovať sa nefunkčných vzťahov. Nepatrilo sa to. Zostali spolu, lebo nevideli iné východisko. Ženy boli v oveľa väčšej miere závislé od mužov ako dnes, a tak samostatný život nebol v rámci ich možností reálny.
Niektorí trpeli potichu, len aby sa nikto nedozvedel, že im to doma nefunguje. O problémoch sa nerozprávalo takmer vôbec – ani doma, ani vonku. Rozvod bol hanbou pred celou dedinou, čím ste si zabezpečili len to, že sa o vás hovorilo na každej ulici a babky pred kostolom spriadali o vašom živote konšpiračné teórie. Kedysi sa do vzťahov mladých viac montovali aj ich rodičia. Jednoducho by páru, ktorý si spolu niečo prežil, rozvod v ich rodine nebol prešiel. Neznamená to, že naši (starí) rodičia boli láskavejší a súdržnejší. Že polepili svoje vzťahy a starali sa o ne, ako len najlepšie vedeli. Poznám aj mnoho starších párov, ktoré nezlepili nič a rozhodli sa dožiť v rozbitom manželstve, v absolútnom nepochopení a pocite, že je tomu druhému vlastne ukradnutý. Je to ich rozhodnutie. Tak ako sa mnoho mladších ľudí dnes rozhodne ďalej v takomto vzťahu nepokračovať.
unsplash.com
Rozvod preto nie je zlyhanie…
Za predpokladu, že je to dobre premyslený krok, rovnako ako bol dobre premyslený aj samotný sobáš. To, že sa niektorí ľudia vrhnú do manželského zväzku, pretože ich omína vek alebo túžba mať deti, pričom sa poriadne ani nepozrú, koho si vlastne berú, je na samostatný článok.
Ľudia sa jednoducho menia, to je fakt. A ak si dnes niekoho zoberiete, o desať rokov bude z neho trochu iný človek. Rovnako ako aj z vás. Zmení sa vplyvom životných udalostí, ktorým sa nevyhne. Zmeníte sa aj vy. Vy urobíte pár chýb, rovnako ako aj váš partner. A veľmi rýchlo sa môže stať, že sa obaja zmeníte iným smerom. Zažil som taký vzťah, hoci sme neboli zobratí. Časom sme sa nemali o čom rozprávať. Zostala náklonnosť, zostalo i priateľstvo. Ale už to nebola láska, akú sme si obaja predstavovali a som si istí, že by sme to skôr či neskôr ukončili, aj keď by sme pred rokmi a pred oltárom sľúbili, že spolu zostaneme v dobrom aj v zlom.
Neviem, prečo niektorí vnímajú rozvod ako zlyhanie. Nemôžeme zlyhať, ak si uvedomíme, že toto už ďalej nefunguje. Nemôžeme zlyhať, ak sa dvaja ľudia vo vzťahu zmenili natoľko, že už márne hľadajú vzájomnú lásku. Dopriať si šancu na nový začiatok, to predsa nie je žiadne zlyhanie.
Ak by sme totiž zostali s niekým, s kým sa to povestné „v dobrom aj v zlom“ zmenilo iba na „v zlom“, zlyhali by sme pre zmenu vo vzťahu k sebe. Nik z nás by nemal zostávať tam, kde nie je šťastný.
unsplash.com
Rozvod je sám osebe dosť ťažké obdobie…
Tak si ho nerobme ešte ťažší tým, že sa obalíme predsudkami a spútame sa absolútne neplatnými konvenciami. Rozvod je rozhodnutie, ktoré vychádza z nás. Je to niečo, čomu predchádzalo mnoho udalostí. Je to krok vpred, ktorý si dovolíme po rokoch, kedy cítime, že to nefunguje. Je to obdobie, ktoré nás trestá spomienkami, smútkom a nesmierne náročnými zmenami. Rozvod je všetko možné, len nie zlyhanie…
Nechcem týmto článkom usporiadať rozvodovú revolúciu. Áno, o vzťahy by sme sa mali starať a rozvod by mal byť ten posledný krok. No aj sami možno viete, že niektoré vzťahy sa jednoducho rozpadnú. Možno ste sa ocitli v situácii, kedy ste milovali už iba vy. A to je málo… Možno ste si jedného dňa povedali, že s týmto človekom nikdy šťastní nebudete. A tých „možno“ môže byť mnoho. No všetky by malo spájať len jedno… Ak už ten rozvod do vášho príde, necíťte sa ako tí, čo zlyhali. A radšej si do nového života vezmite nejaké to ponaučenie, ktoré vám tento vzťah dal.
Coverphoto: Photo by Etienne Boulanger on Unsplash
