Pripadá ti to ako včera, keď odišiel, aj keď je tomu už dlhá doba. Stále dumáš nad tým, čo by bolo iné, kebyže je tu a trápia ťa otázky: Prečo? Čo ak? Snažíš sa zamestnať si myšlienky, pretože pomyslenie na to, že tu nie je, bolí. A tá bolesť je tak veľká, že si si nikdy ani len nepredstavila, že takú bolesť môže človek pociťovať. Jediné, na čo sa v danej chvíli zmôžeš, je plač a spomínanie na to, keď ste boli spolu a nič na svete vám nechýbalo.
Teraz ti pre zmenu chýba celý svet… On…
S ním bol celý svet v poriadku, teda javil sa tak a spoločne by ste pokojne mohli zdolať aj tú najvyššiu horu planéty. Bola si bezpodmienečne šťastná a pomyslenie na neho aj na vaše ďalšie stretnutie ti vyčarilo úsmev na tvári. Verila si tomu, že aj krásne chvíle môžu byť pravdivé. S ním si nemusela nič predstierať. S ním si to bola ty. Skutočná ty. Šťastná, veselá, plná elánu.
unsplash.com
Ale on odišiel…
V ten deň sa ti zastavil svet a neverila si, že tu nie je a nechal ťa tu samu. Časť teba sa úplne rozpadla a ty si nevedela, ako pokračovať ďalej. Znamenal pre teba všetko. V ten deň, v ten moment, si pochopila význam, že keď o niekoho prídeš, aj dýchanie je zrazu bolestivé. Ostali ti iba spomienky na krásne chvíle strávené spoločne. Do toho momentu si bola silná osoba, ktorá nikoho pri sebe nepotrebovala, všetkým si sa dokázala predierať sama. Lenže v tú chvíľu si na to zabudla a potrebovala si, aby ťa niekto objal a povedal, že všetko bude v poriadku. Aj keď to vtedy vyzeralo, že nikdy už nič nebude v poriadku.
Koľko bude trvať, kým sa rozhodneš vrátiť na miesta, kde ste spolu trávili tie najkrajšie chvíle? Príde vôbec niekedy ten pravý moment? A keď aj áno, budeš na to pripravená, nakoľko to máš zakódované v hlave a s hocijakou myšlienkou a spomienkou sa môžeš vrátiť na úplný začiatok? Zatiaľ to nevieš, ešte je na to príliš skoro. Ale vieš jedno, že by si mala byť opäť šťastná. Nie je to to, o čo sa snažil, keď ste boli spolu? O tvoju radosť? Prečo by sa to malo zmeniť, keď je teraz preč?
unsplash.com
Čas plynie ďalej…
Rany sa zahoja. Bolesť zostane, len zmení intenzitu. Časom si pochopila, že život bez neho nie je to, čo si si predstavovala a čo by si si vôbec pomyslela, že sa niekedy stane, ale tak to nefunguje. Stalo sa a ty musíš ísť ďalej.
Stále máš a budeš mať ľudí okolo seba, ktorým na tebe záleží. Nezabudni na tú silnú osobu, ktorou si bola, keď ste sa spoznali a nič ti nemohlo ublížiť. Si ňou stále, aj keď dnes zranená a rozpoltená na milión kúskov. Ale zajtra bude lepšie. Opäť sa budeš usmievať tak vrúcne a úprimne. Stačí len vydržať. Zodvihnúť hlavu a pohnúť sa ďalej.
Pretože to si ty.
Silná žena.
Hlavne nezabudni, kto pri tebe stál, keď sa ti celý svet rozpadol.
Autor: Andrea Antalíková
Coverphoto: Photo by Roberto Nickson on Unsplash
