Vraví sa, že vzdialenosť nedokáže pretrhnúť žiadne priateľstvo ani lásku. Aj ja som kedysi týmto slovám verila. Vnímala som ich ako jedinú pravdu a snáď i spásu… Viera v nás dvoch bolo to, čo ma nasmerovalo k dôležitým krokom. Pretože som si bola istá, že táto láska je skutočná a že ju nič nezlomí… Nebola to pravda. Sama som sa presvedčila o tom, že vzdialenosť je príliš mocná čarodejka, voči ktorej je niekedy i úprimná láska príliš slabá.
Na začiatku som sa fokusovala len na to dobré. Láska pretrvávala a mocnela každým okamihom, kedy sme si chýbali. Preto som bola pokojná. Bolo to pre mňa dobré znamenie – že neslabne, nevytráca sa z našich sŕdc a nezačíname na ňu kašľať. Nič také sa nedialo. Budovali sme ju spoločne ďalej, aj keď sme spolu práve neboli.
unsplash.com
No ako plynul čas, zdalo sa mi, že sa čosi deje…
A to nielen v mojom srdci. Láska bola rovnaká, no predsa iná. Nechýbalo jej nič, no zároveň takmer všetko. Nebolo to len o tom, že by nám chýbali dotyky a blízkosť. V porovnaní s deficitom, ktorý som pociťovala, boli objatia a pohladenia zanedbateľnou nenaplnenou predstavou. Chýbalo mi niečo iné. Niečo, na čo v našom jazyku neexistuje presné pomenovanie, no predsa mi absencia toho zvierala žalúdok.
Chceli sme to napraviť. Lenže ako opravíte niečo, čo ani sami nedokážete pomenovať a nájsť? Chceli sme s tým niečo urobiť, ale boli sme príliš bezbranní. A tak sme si na tento pocit zvykli – že našej láske bude chýbať niečo, čo nedokážeme dohľadať. No aj keď sa vraví, že si človek dokáže zvyknúť na všetko, my sme v tomto pravidle opäť objavili trhlinu. Nezvykli sme si. Zruinovalo nás to. Tú lásku, ktorá nebola poškvrnená klamstvami, falošou alebo nenaplnenými sľubmi. Zruinovalo to nás…
Ak si práve teraz na úplnom začiatku tejto cesty, chcem ti niečo povedať…
A na začiatok len zdôrazním, že v mojom záujme nie je odradiť ťa. To skutočne nie je môj cieľ. Len chcem, aby si videla aj tú odvrátenú tvár všetkých ideálov, ktoré sa o pravej láske rozprávajú. Vzťah na diaľku je totiž iný ako všetky ostatné. A dôsledkom toho podlieha aj iným princípom, s ktorými ani ty, ani on, nič neurobíte.
Chcem, aby si vedela, že budeš vystavená momentom, kedy tu nebude. To asi vieš, že? Ale ja to myslím trochu inak… Nebude tu vtedy, keď budeš šťastná. Nebude tu ani vtedy, keď budeš zúfalá, bezmocná, keď budeš potrebovať pomoc a on ti ju neposkytne. S trpkou ľútosťou budeš prijímať pomoc od druhých alebo si budeš musieť poradiť sama. A ty mu to budeš vyčítať a neskôr budeš sama sebe vyčítať, že mu to vyčítaš. Veď predsa on nemôže za to, že tu teraz nie je. Veď si to predsa na začiatku vášho vzťahu vedela…
unsplash.com
Vzťah na diaľku ti ukáže, ako veľmi si bábkou v rukách života…
Choroba sa naplánovať nedá. Ani úraz, podrazy od blízkych osôb, strata tých najbližších. To všetko je život, ktorého priebeh nedokážeš predvídať. A namiesto toho, aby bol v týchto chvíľach s tebou, budeš pri sebe cítiť iba prázdne miesto. Len malý náznak blízkosti niekoho, kto by mal byť vtedy vedľa teba, no nikdy tam nebude. Či to budeš chcieť, alebo nie, začne sa v tebe hromadiť smútok. Zlosť, beznádej aj pocit, že nič nemá zmysel… Ani sama nebudeš vedieť ako a uvedomíš si, že ti láska viac energie odoberá, ako dáva.
V ťažkých chvíľach si budete navzájom vravieť, že sa o pár dní alebo týždňov uvidíte. Lenže ty budeš smutná, chorá alebo odkázaná na pomoc iných teraz. Nie o dva týždne ani o mesiac. Najväčšou nástrahou vzťahu na diaľku totiž nie je vzdialenosť. Ale minimum spoločných spomienok a pocity, ktoré ťa ničia a s ktorými proste nepohneš.
Neprežijete spolu takmer nič…
V starobe ani nebudete spomínať na to, ako ste si spolu písali a ako si mu cez Skype hovorila, čo si zažila. Sú to síce spomienky, ale chýba im autentickosť. Zažijete spolu iba pár telefonátov, počas ktorých budete zdieľať zážitky, ktoré ste prežili jeden bez druhého. Vždy jeden z vás bude poslucháčom a ten druhý bude rozprávať.
Budeš vedieť, čo zažil, no nebudeš vidieť, ako sa pritom tváril a cítil. Všetko ti bude referovať s odstupom. A rovnako to nebude o tebe vedieť ani on. Všetko, čo prežiješ, spôsobí, že sa staneš trochu iným človekom, a to úplne bez neho. Rovnakou zmenou prejde aj on. A možno jedného dňa budeš nútená priznať si, že toto už nie je muž, do ktorého si sa kedysi zamilovala.
Možno tvoj vzťah čaká happy end…
Ale možno aj koniec omnoho smutnejší než všetky ostatné. Taký, ktorý ťa zlomí omnoho viac, ako by ťa on podviedol, oklamal alebo udrel. Možno budeš nútená vysloviť zbohom, s ktorým vôbec nebudeš stotožnená, no zároveň to bude tvoja jediná možnosť.
Možno to budete skúšať ďalej, možno sa budete snažiť nezabudnúť. Ale je tu aj šanca, že zabudnete. Zabudnete jeden na druhého, pretože sa z vášho vzťahu stane rutina, ktorej chýbajú emócie. Tie budete totiž zdieľať s niekým iným, či to už budete chcieť alebo nie…
Ak sa ocitneš vo vzťahu na diaľku, môžeš zistiť, že najťažšie sú také konce, pri ktorých láska stále pretrváva, no my musíme ísť ďalej… Sami a každý zvlášť.
Autor: Marianna
Coverphoto: Photo by Hanna Morris on Unsplash
