Bolo to neskutočne ťažké, kým som sa naučila mať najradšej samu seba. Ale viem, že to malo naozaj zmysel. Veta „Najskôr musíš mať rád seba a až potom budeš naozaj šťastný a slobodný človek“, je spomínaná skoro v každom časopise, každej knihe alebo každom článku, kde sa venujú vzťahom a zlomeným srdciam. Práve táto veta mi zmenila môj život k lepšiemu. Život, ktorý dnes žijem, už nie je len životom iných, ale najmä tým mojím. A to je to podstatné.Keď som pred niekoľkými rokmi dostala facku od života, ani som len netušila, že dnes budem za to vďačná. Môj život vtedy pre mňa nemal zmysel. Ako by aj mohol mať, veď som prišla o svoj niekoľkoročný vzťah. Vzťah, ktorý bol pre mňa všetkým. Človek, ktorého som nesmierne ľúbila, ktorý bol pre mňa milencom, partnerom, priateľom, proste všetkým, už zrazu „nepatril“ mne.
unsplash.com
Vlastne už nič, čo sa s ním spájalo, nemalo so mnou už nič spoločné…
Byt, kde sme spolu žili, jeho rodina… Už to bol život jeho, život môj, ale nie náš. Pamätám si na sťahovanie, kedy som si myslela, že sa práve môj život končí, že nič už nebude mať zmysel a že už nikdy nebudem šťastná. Najväčším paradoxom a vtipom toho všetkého je (ale to už vnímam až s odstupom času), že už vtedy som niekoľko rokov šťastná nebola.
Nebola som ani ľúbená, len som si to snažila nahovoriť si. Myslela som si, že keď ľúbim úprimne toľko rokov ja, že to tak bude aj opačne. Ale všetko bolo inak. Žila som v akejsi bubline, ktorú som si vtedy sama vytvorila a nechcela som z nej odísť. Pretože každý jeden večer, každú noc som dúfala a verila, že ráno vstanem a všetko bude pekné, úprimné. Tak, ako to bol kedysi.
Nič z toho sa však nestalo…
Bolo to vždy len horšie a horšie. Až napokon to prišlo a ja som zostala sama. Sama v meste, kam som nikdy nechcela ísť… Všetko bolo vtedy pre mňa zlé, negatívne, vadilo mi všetko a každý. Mala som veľa dní a nocí pre seba, veľa som o všetkom premýšľala, čo robiť a čo nie. Či sa ešte viac opustiť, alebo sa skúsiť zmeniť. Nie úplne, to by som už nebola ja, len proste sa začať mať viac rada. A práve touto cestou som sa vybrala.
Nebolo to ľahké, bojovala som sama so sebou. Ale dnes už viem povedať, že sa mi to podarilo. Naučila som sa mať rada samu seba, nepodriaďovať sa stále iným, našla som si čas na svoje záujmy, svojich známych, na svoje dobré kamarátky. Naučila som sa proste žiť tak, ako by mal žiť každý jeden človek na zemi – žiť sám so sebou. Som na seba hrdá, že dokážem po pár rokoch povedať, že neľutujem, že sa môj vzťah vtedy skončil. Aj keď to nebolo vôbec ľahké a bolelo to veľmi.
unsplash.com
Dnes je to už iba spomienka, pri ktorej sa dokážem maximálne pousmiať…
Môj úsmev, láska, čas a všetko ostatné venujem, samozrejme, sebe a mojej najbližšej rodine. A už nejakú tú dobu aj svojmu úžasnému partnerovi. Všetko je presne tak, ako má byť. Verím, že nie som prvá a ani posledná, kto to takto cíti.
Prísť o niekoho neznamená koniec sveta… Otvára nám to šance na lepší a zmysluplnejší život.
Život, v ktorom sa budú tešiť dvaja. Ty na neho a on na teba. Preto ti ďakujem, môj ex, že si ma sklamal, klamal a dostal na kolená. Lebo práve vďaka tomu som dnes tým, kým som. Naučila som sa ľúbiť a tým pádom dokážem byť aj ľúbená…
Autor: Janka B.
Coverphoto: Photo by Yohann LIBOT on Unsplash
