Som žena ako každá iná. Milujem život, milujem emócie, hlboké myšlienky, milujem zvieratá, hudbu. Milujem žiť. Som vďačná. Som pokorná. Som spokojná.
Nedokážem však pochopiť jednu vec – v mojich očiach tak primitívnu. Prečo je pre vás mužov tak ťažké pochopiť, aké je ľahké nás ženy milovať? Prečo je to ťažké aj pre teba?
Príde čas a začnete všetko brať ako samozrejmosť. Nerozumiem, čím to je – či výchovou, vašimi kamarátmi, alebo len vnímate život a vzťahy inak ako my. Smrteľne vážne…
Nechcem od teba nič viac…
Jedine sa len cítiť milovaná a vážená. Chcem cítiť rešpekt. Rešpekt, kedy ti poviem že nemám náladu, nechcem sa teraz rozprávať a ty to budeš rešpektovať. Ja ti to poviem, ale keď príde na to správny čas.
Nepotrebujem sa nutne cítiť milovaná, pretože som sa naučila si to dávať aj sama. Ale keď už mám byť s tebou. Chcem len toto. Chcem cítiť záujem…
Každá z nás to potrebuje. Sme šialené, bláznivé, nespútané a všímame si detaily. A už vôbec nevnímame nič za samozrejmosť (až na výnimky). Asi si myslíš, že to stačí len na nejakú chvíľu, no mýliš sa. Žena to jednoducho potrebuje cítiť. Je stvorená na to, aby milovala a aby bola milovaná.
Ak jej toto nedáš, ver, že to bude hľadať niekde inde…
Nemusí to byť práve ďalší chlap – môže to byť nejaká činnosť, miesto. Ale ak si žena raz povie, že to zvládne aj bez teba, tak by si s tým mal niečo robiť, čím skôr. Myslíš si, že keď si mi dával tú pozornosť zo začiatku, kedy si sa naozaj o mňa snažil, tak to teraz nie je potrebné? Že je to niečo, ako keď mi dáš nejaké kvety? Aj tie časom zvädli.
Prosím, staraj sa o mňa… Aby som mala stále čerstvú vodu. Stále potrebné živiny k môjmu bytiu. Staraj sa o mňa ako o kvet… Lebo inak zvädnem. Akonáhle sa my ženy necítime milované či chcené, naše city začnú opadať a niekedy veľmi rapídnou rýchlosťou. Nedovoľ, aby sa to stalo.
Boli momenty, kedy som sa začala cítiť osamelá…
Aj keď si bol pri mne, aj keď si sa zobudil vedľa mňa. Ja som mala vo vnútri akési prázdno. Kde sa stratil ten pozorný, chápavý muž, ktorý sa tak o mňa zaujímal? Kde si? Prečo je pri mne nejaký cudzí človek, ktorý ma začína brať ako samozrejmosť? Naozaj si myslíš, že tu budem stále?
Neuvidím tvoju lásku a ty zas moju bolesť. Mňa to ale unavuje. Unavuje ma presne tento pocit, že jediné, čo cítim, som ja sama. Možno si tým uvedomím, že chcem byť opäť sama a venovať sa sebe. Príde deň, kedy poviem dosť a bez slova odídem.
Chcem ti len pripomenúť…
Len tak pre info… Nedovoľ, aby sa toto stalo. Že naozaj odídem. Že vôbec nad tým budem intenzívne premýšľať a nedá mi to spávať.
Možno je to pre teba naozaj ťažké pochopiť, aké je to jednoduché – že nechcem nič viac. No ja viem a som si istá, že ťa budem milovať celý život, ak sa budem cítiť skutočne milovaná. Nič viac.
Autor: Alenosis
Coverphoto: Photo by Toa Heftiba on Unsplash