Možno nájdeš ženu, ktorej toto stačí. Ale ja ňou nikdy nebudem. Chcem milovať naplno, no chcem si byť istá, že to, čo cítiš ku mne, sa zhoduje s váhou a hĺbkou mojich citov. Nemám dôvod sa ťa držať, ak viem, že to nebude ono… Už som veľká, viem, že ak nikoho práve nemám, môj svet sa nezrúti… Budem žiť a dýchať rovnako ako teraz. Stále to budem ja, pretože časy, kedy ma láska menila, sú už dávno za mnou. Poznám, aké to je, pozrieť sa na muža a báť sa spýtať, aká ja pravda, pretože ma bude zožierať tušenie, že by som sa ju od neho i tak nedozvedela.

Nepotrebujem k životu súrne lásku, a preto ma táto túžba nenúti prijať čokoľvek. Nemusím sa znižovať k tomu, aby som podliezala vlastnú hrdosť a tvárila sa, že sa s takouto láskou uspokojím. Nepotrebujem klamstvá, ktorými by si ma načas zase upokojil. Chcem počuť pravdu. Pretože len na nej záleží. Pretože len ona nás podrží v časoch, kedy prvotná zaľúbenosť bude slabnúť. Vieš, ja vo vzťahoch hľadám istotu. Ale ako si mám byť istá, že to nájdem vo vzťahu s tebou, keď si nie som istá ani tebou samotným?

unsplash.com

Ak milujem, musí to byť láska na 100%…

Nie občas na 10 a občas na 60. Musí tam byť dôvera, musí nás k sebe ťahať omnoho väčšie puto ako obyčajná fyzická príťažlivosť. Musím byť vždy, keď sa na teba pozriem, rozhodnutá. Rozhodnutá pre teba… Rozhodnutá vidieť ťa aj v tých najťažších dňoch, ukázať ti aj moje najslabšie stránky. A v tomto rozhodnutí nie je priestor na žiadne „asi“ či „možno“, ktorými ma v posledných dňoch kŕmiš čoraz častejšie.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Nájsť sa vďaka tomu, čo sme stratili

Nechcem vzťah plný turbulencií, drahý, z tohto obdobia som skutočne vyrástla. Nevidím v tebe môj jediný zmysel, vlastne ho už nikdy nebudem vidieť v žiadnom mužovi. Preto si svoje klamstvá nechaj. Nehovor mi, že ma miluješ, ak to nie je pravda. Ja už šťastie v sľuboch nehľadám. Nechci odo mňa objatie, ak sa v ňom nemám nájsť, ale stratiť. Nechci prísť do môjho srdca, potom z neho odísť a na chvíľu sa tam zasa vrátiť. Toto nie je láska. Toto je hra, ktorá mňa už nebaví.

unsplash.com

Ani ja už neverím, že všetko je navždy…

Ale chcem, aby sme si to vtedy mysleli. Chcem, aby som v tom navždy vtedy hľadali jeden zo zmyslov nášho bytia. Aby sme boli tou láskou naplnení. Aby sme aspoň na začiatku verili, že sme jeden v druhom to navždy našli. Aby sme sa do seba obaja zamilovali prajúc si, nech je to naveky. Chcem lásku, ktorej uveríme. Lásku bez nechápavých pohľadov, bez nevyslovených slov, bez skrytých výčitiek. Vieš mi ju dať? Nie…

Možno nájdeš ženu, ktorej toto stačí. Možno ti bude veriť stále a možno len chvíľu. Možno sa bude pokúšať o tvoju zmenu a možno to nakoniec zmení ju. Možno sa o tvoje srdce škaredo poreže a možno cúvne ešte skôr, ako pocíti prvú bolesť. Možno… No ja už pritom nebudem. Ja už tou ženou nebudem. Preto ťa púšťam. Pretože musím a chcem. Ja som ženou, ktorá chce lásku. Skutočnú a úprimnú. A tú mi ty dať nevieš. Alebo nechceš? No vlastne… Odpoveď ma už nezaujíma. 

Coverphoto: Photo by Victoria Volkova on Unsplash

Facebook komentáre