Raz odíde.
Raz to bude navždy.
Raz zostaneš sám a možno pochopíš, o čo si prišiel.
A možno aj nie.
Nie, váš príbeh nebol ten jeden so šťastným koncom, v ktorý si dúfala, keď vstúpil do tvojho života práve vtedy, keď si prestala veriť v lásku. A rozhodol sa odísť, keď si v ňu plno verila. Už si aj zabudla, koľko času uplynulo od okamihu, keď si zanevrela na lásku, a predstava, že niekto ti dal nádej a zničil ju, bola bolestivá. Nikoho si nikdy nasilu nedržala vo svojom živote. Každý bol slobodný, akceptovala si jeho rozhodnutie.
Ale nie takto…
Zabudnúť sa nedá – ani na plány do budúcnosti, ani na zážitky strávené spoločne. Nie je možné toľko rokov nechať za sebou za jeden, jediný deň. Vrátiť sa opäť do kruhu, kde sa snažíš vidieť v druhých dobro po sklamaní, si zažiť nechcela, ale nevyberieme si, čo chceme opäť zažiť a prežívať. Vyberieme si len, akí silní z toho nakoniec vyjdeme a čo si so sebou ponesieme. Smútok, bolesť… Alebo ponaučenie, že jedno zlé jablko neznamená, že treba zahodiť všetky?
Prešla si s ním mnohými zlými cestami, nebol ti oporou už nejaký ten čas, ničil ťa a zabudla si na dni, kedy si sa tešila z každodenných maličkostí. Ubližoval ti slovami a tá jazva sa s tebou ponesie dosť dlho na to, aby si sa niekým takým trápila. Zaujímal sa vôbec o tvoje dobro alebo sa zaujímal o to, ako ti z posledných spoločne strávených dní urobiť dobre že nie peklo?
Kedy si sa pristihla, že sa usmievaš a koľkokrát to bolo s ním?
O tomto nie je láska, dokonca ani kamaráti si neubližujú. Rozhodnú sa preťať to puto ešte predtým, než niekomu spôsobia ujmu na psychike a dôverovaní druhým skôr, než bude neskoro. Ale on to nespravil. Ukazoval prstom na teba. Pretože si sa snažila zachrániť to, čo bolo dávno zničené. Nie si naivná, len si verila… Verila, že po toľkých rokoch nedôvery v lásku, je tu stále nádej.
Bude to znovu trvať nejaký ten čas, kým príde princ na bielom koni (a nielen kôň, ako sa zvykne spomenúť) a ty sa opäť rozosmeješ. Ale dovtedy venuj pozornosť sebe. Črepinám, ktoré v tebe zostali, pretože ich treba polepiť. Musíš byť najprv šťastná sama so sebou, až potom s niekým iným. Pozrieť sa do zrkadla a vidieť spokojnú, sebavedomú ženu, ktorou si bola dávno pred ním a budeš aj po ňom. Ženu, ktorá so sebou už viackrát nenechá zametať, pretože si je vedomá svojej hodnoty.
Aj napriek všetkému zlému ti ukázal, že máš nádej po sklamaní opäť veriť…
Nie si stratená, ani tvoje rozdávanie lásky. Ak by to tak bolo, nebola by si milá voči iným. Nezničil to dobro v tebe, ktorého si sa držala a vydržala si. Druhýkrát budeš opatrnejšia, budeš možno menej dôverovať, ale správnym človekom, ktorý vkročí do tvojho života, sa to napraví. Nenič tú šancu, nezatracuj lásku, kvôli jednému zlému vzťahu, pretože tam niekde von ťa čaká niekto, kto možno tiež potrebuje človeka, aby mu ukázal, že láska je krásna a šťastný koniec nemusí existovať len v rozprávkach.
Buď tu pre seba.
Buď tu pre toho pravého.
Aby si bola znovu šťastná.
Zaslúžiš si to.
Autor: Andrea Antalíková
Coverphoto: Photo by shahin khalaji on Unsplash