Vždy som premýšľala nad tým, prečo všetko robím zle. Nevedela som nájsť muža, ktorý by zvládol môj život. Žila som s depresiami a traumami z detstva. Nikto nezostal. Vždy ma oklamali a opustili. Za každým takým som vyhľadala ďalšieho a dúfala, že sa to neskončí rovnako. Neustále som sa ponižovala a odpúšťala im. Stále dookola. Niekedy som bola ja tá, ktorá ich znovu vyhľadávala, aj keď o to nestáli. Dokonca s úsmevom na tvári po každom ďalšom podraze som musela povedať, že sa vlastne nič hrozné nestalo, aj keď vnútri som bola ubolená a zlomená, len aby ma neopustili.
Bola som ako handra, ktorou utreli najväčší bordel z podlahy. Svoje žiale som utápala v alkohole a cítila som sa sama. Stále som bola klamaná a každým ďalším mužom. ktorý ma opustil, som cítila, ako strácam samu seba. Dnes viem, že žiaden muž vám šťastie nezabezpečí.
unsplash.com
To musíte urobiť vy sami…
Po čase – po rokoch takého zaobchádzania sama so sebou, sa moje telo a psychika rozhodli zakročiť v podobe panických atakov. Psychicky som sa zrútila. Začala som mávať stavy derealizácie a nespoznávala som sa. Mávala som nočné mory a časom i nespavosť. Záchranka bola u mňa na dennom poriadku, pretože každý deň som si myslela, že zomriem. Pri najhorších stavoch, aké som zažila, som sa rozhodla navštíviť psychiatra.
Vedela som, že ak to neurobím, tak sa zabijem sama. Nedalo sa to uniesť. Rozhodla som sa preto so sebou niečo urobiť. Pretože každý pohľad do zrkadla ma strašne bolel, chcela som vyliečiť svoju dušu z traumy a depresie, pretože práve to bol spúšťač môjho pádu na dno. A bol to dôvod, prečo ma muži nevedeli zvládnuť a tápala som .
Môj otec mi spôsobil traumu ešte v detstve…
Bol alkoholik. Ja a môj brat sme boli dennodenne svedkami fyzického týrania našej mamy a najvyššej formy pohŕdania ženou. Vytvoril v mojej hlave akýsi vzorec. Nevedela som, čo je to láska, ani ako má vyzerať harmonický vzťah. Nebol zlý človek, ale alkohol ho z neho urobil. Paradoxom je, že aj otcov otec bol rovnaký tyran a alkoholik. Nemusel ním byť tiež. Prešiel si rovnakými traumami ako my.
Vždy máme k dispozícii voľbu, čím budeme, no on na to tiež prišiel až neskoro. Viete, koľko zlého sa muselo stať, aby to pochopil? Prestal piť, ubližovať nám a rozhodol sa začať žiť inak. Začal písať, maľovať, začal si nás vážiť. Seba už ale nezachránil. Umrel pred 10 rokmi.
Už tam nie som…
Som vďačná môjmu telu, že si povedalo dosť. A konečne som to ja a som presne tam, kde mám byť. Veľa sa toho vo mne zmenilo. Nepijem a stránim sa takej spoločnosti, aj keď proti nim nič nemám. Je to predsa každého vec. Navštevujem terapeuta, veľa čítam, maľujem, píšem a uzdravujem svoju dušu. Našla som v sebe to, čo som hľadala. Vážim si samu seba a nikdy nechcem byť tá druhá alebo záložný plán na pocity samoty iných ľudí.
Nechcem žiť viac podľa tohto vzorca. Mám už iný.
Nedovoľme iným ľuďom, aby s nami vytierali podlahu. Nebuďme handrou. Keď ťa niekto opustí, tak ho nechaj ísť. Tí muži v posteliach, pri ktorých si myslíme, že pre nich možno niečo znamenáme, nie sú tí, ktorí nám do života prinesú šťastie. Ak ťa berie vlna, naskoč na ňu, ale nikdy nepusti svoj život.
unsplash.com
Vylieč sa…
Nemusíš robiť nič, čo naozaj nechceš. Dopraj si zmyť zo seba všetko, čo z teba urobili iní ľudia. Nájdi sa a neopakuj staré chyby. Buď šťastná sama a nenechaj so sebou zmývať špinavosti. Neži minulosťou – si človekom, ktorého zo seba urobíš ty sama.
Nevravím, že znovu neurobíš žiadnu chybu, nestratíš sa, nespadneš. Ale postav sa, opráš sa a kráčaj ďalej znovu a lepšie. Raz nájdeš šťastie a s ním príde aj odpustenie všetkým veciam a ľuďom, ktorí z teba urobili osobu, akou nie si.
Viem, že ak by sa u mňa nedostavili panické ataky, bola by som troska. Moje telo ma zachránilo. Ja sama som sa zachránila. Nikto iní to za vás neurobí. Nech je vaša minulosť akákoľvek, vždy sa dá spraviť zo seba to, čím chcete byť.
Autor: Zuzu G.
Coverphoto: Photo by Elia Pellegrini on Unsplash
