Netráp sa, že sa v ňom nevieš zorientovať. Veď si len pripomeň, aké je ťažké zorientovať sa sama v sebe. Ale nech si občas akokoľvek rozumieš či nerozumieš, musíš uznať, že v danú chvíľu robíš presne to, čo robiť chceš. Áno, možno ti niekedy prasknú nervy a povieš to, čo ťa neskôr mrzí. Možno z nejakej situácie zbabelo utečieš a potom si to vyčítaš. No tak či onak, v daný okamih si sa tak správať chcela. Robila si to, čo si vtedy cítila. Rozprávala si toľko, koľko si vtedy uznala za vhodné, a prejavovala si city presne tým ľuďom, ku ktorým si vtedy niečo pociťovala.
Je to pravda? Je… Vždy urobíme to, čo v konkrétnu chvíľu urobiť chceme. Uznávam síce, že občas zazmätkujeme, občas cúvneme alebo sa do niečoho bezhlavo pohrnieme. No aj tak je tu tá mikrosekunda, počas ktorej sme to tak cítili. A prečo hovorím teraz o tebe, keď ty chceš nájsť tie správne odpovede o ňom? Pretože vieš…
unsplash.com
Ak chceš pochopiť iných, mala by si si všetko reflektovať na seba…
Dni, kedy sa správa, akoby si bola jeho jediným snom, striedajú také, počas ktorých máš pocit, že mu prekážaš. Raz ťa miluje naplno, potom cítiš, že váha. Občas je stále pri tebe, inokedy ho musíš prosiť, aby sa ti aspoň ozval späť. Keď sa presvedčíš, že to už nemá cenu, príde späť a ukáže ti, aké to s ním môže byť ružové. No čo je horšie… Prenáša sa to aj na teba. Vyčerpáva ťa to natoľko, že počas dňa sa vieš niekoľkokrát prepnúť z módu „strašne ho milujem“, do stavu „musím to s ním čím skôr ukončiť.“
Je to „obyčajné“ trápenie, schizofrénia alebo manipulácia?
Pýtaš sa to každý deň. Balansuješ na pokraji svojich síl. Sny sa ti míňajú a spánok ťa obchádza. Rána charakteristické opuchnutými očami sú ťažké, noci sú príliš zdĺhavé na to, aby ti dodali energiu. Viníš seba, viníš jeho. Občas na striedačku, občas naraz. Miluješ jeho a nenávidíš seba za to, že ho aj po tom všetkom ešte miluješ. Láska k nemu celkom spoľahlivo vylučuje lásku k tebe.
Je to boj. Boj s ním, s tebou samotnou, s pocitmi, ktoré nie sú priezračné, ale bolia každým nádychom. Nekončiaci sa boj, pretože v ňom kráčaš v bludnom kruhu odpustení, pocitov, že je to všetko márne, sebaobviňovania a nádeje, ktorá sa ti vždy neskôr rozsype priamo pred očami.
unsplash.com
Vieš však o tom, že tie najjednoduchšie vysvetlenia sú mnohokrát aj tie pravé?
Správa sa tak preto, lebo to chce. Lebo sa inak k tebe správať nevie. Ak ti môžem dať jednu radu – nikdy nepátraj po konkrétnych dôvodoch, ktoré sa skrývajú v cudzích hlavách alebo v srdciach. Tej pravej príčiny ich správania sa totiž nedopátraš nikdy, pretože – ako som už hovorila na začiatku – mnohokrát ani sami nevieme, prečo cítime to, čo cítime, a čo vlastne cítime. Tak prečo potom chceš silou-mocou prísť na to, čo sa odohráva v niekom inom?
Skôr sa pýtaj seba, či ti takéto správanie vyhovuje. Či chceš cítiť obojstrannú lásku, alebo niekoho „prevychovávať.“ Raz aj tak zistíš, že to nedokážeš. Raz pocítiš túžbu byť milovaná „len tak“, bez tvojej prudkej snahy a domáhania sa citov. Raz ťa to vyčerpá natoľko, že pocítiš, že toto už nechceš a že si zaslúžiš viac. Raz pochopíš, že toto láska nie je a bude ti úplne jedno, prečo ťa nemiluje rovnako ako ty jeho. Tie dôvody už nebudeš potrebovať, pretože za ten čas, čo si ich hľadala, si nazbierala vlastné dôvody od neho odísť.
Vlastne ani nevidím dôvod, prečo by si mala vedieť o dôvodoch jeho správania…
Keď sa tak nad tým zamyslíš, ako by ti to pomohlo? Ak by si vedela, prečo sa k tebe správa tak, ako sa správa, čo by sa zmenilo? Chcela by si potom zmeniť seba? Aby si sa mu páčila viac? Aby si bola pre neho omnoho atraktívnejšia? A čo tak počkať si na lásku, ktorá od teba ako vstupné nebude pýtať žiadne drastické a vynútené zmeny?
Až keď tisíckrát zmeníš seba, aby si sa zapáčila iným, pochopíš, že nikoho lásku k tebe nezmeníš.
Viem, že je ťažké prestať sa snažiť. Ale niekedy pomôže „len to“. Niekedy nadobudneš v jeho očiach hodnotu, keď pochopí, že nie si samozrejmosť. A niekedy len stačí, že si to uvedomíš ty sama, a vďaka tomu zistíš, že chceš lásku, ktorá je samozrejmá. Nie partnera, pre ktorého je samozrejmé, že tu budeš stále, nech sa k tebe bude správať akokoľvek. A preto žiadne „Prečo sa tak správa?“ Ale: „Vyhovuje mi to?“
Coverphoto: Photo by Joshua Rawson-Harris on Unsplash
