Dlho som si myslela, že je to len moja slabina… Povedať rázne nie, ktoré vysloviť musím, aj keď láskou opité srdce často piští opak. Tak dlho som sa obviňovala za to, že neviem v tých správnych chvíľach zachrániť seba, ale radšej vyčkávajúc na zázraky potichu trpím. Ale nie som to len ja. Sme to my ľudia… Strach z koncov a s nimi súvisiacich nových začiatkov mnohokrát prehlušujú aj bolesť, ktorú cítime tu a teraz.
Nie je láska ako láska. My, čo sme verili tej nesprávnej, to už vieme. V tej láske, ktorej sme tak veľmi obetovali, je totiž až priveľa rozdielov, ktoré si zamieňame. Rozdielov, ktoré ak nepochopíme včas, budeme sami seba vodiť za nos. Budeme dúfať v nenaplniteľné. Budeme čakať donekonečna. A budeme strácať nielen čas, ale i seba…
Milovaná, alebo používaná?
Dve slová, tak odlišné, no predsa si ich význam dokážeme zamieňať. Uvedomila som si to, keď som začala TÚ lásku viac pozorovať a menej prežívať. Keď sa mi na chvíľu podarilo odstrihnúť sa od toho, čo cítim a len som to nechala rozplynúť sa. Vtedy som pochopila, že tento vzťah som nikdy nechcela. Veď ja som predsa snívala o láske, ktorá ma podrží a nezrazí ma na kolená…
Je totiž rozdiel milovať a milovať niekoho na úkor seba.
Je rozdiel robiť ústupky a neustále sa niekomu podriaďovať.
Je rozdiel pochopiť, že ten druhý potrebuje na isté kroky viac času ako ty, a je rozdiel len s niekým strácať čas.
Je rozdiel, keď ťa láska chráni pred celým svetom, a keď sa musíš uzatvárať do vlastného sveta, aby si sa pred láskou ochránila.
Je rozdiel strácať sa v nejakom vzťahu a nájsť v inom srdci seba.
To sú tie odpovede na otázku: Odísť, alebo zostať? Prestať sa snažiť, alebo sa snažiť viac? Tie odpovede sú v rozdieloch. V pocitoch. V uvážení, či rastieme alebo vnútorne umierame.
Tak si to, dievča, uvedom včas…
Kým nie je neskoro. Kým sa nepristihneš pri tom, ako roky živíš vzťah, ktorý si nikdy nechcela, no predsa si sa za neho tak bila. Uvedom si to skôr, kým úplne nerezignuješ na život a na lásku. Kým sa nepostavíš pred zrkadlo a nepovieš si, že si vlastne ani nič lepšie nezaslúžiš.
Hodiny tikajú… Každým dňom v tomto vzťahu sa blížiš k hranici, kedy už nebudeš mať síl bojovať za seba. Povieš si, že už je neskoro. Že si na nové začiatky príliš vyčerpaná a ponížená. Že už sa ti neoplatí začínať nič nové a novú životnú etapu už vôbec nie. Že ty na niečo lepšie ani nemáš… Možno si povieš, čo by na to povedali ostatní… A takto sa budeš točiť v bludnom kruhu hypotéz, neprávd a strašidelných scenárov, pričom si nikdy neuvedomíš, že ani jeden z nich nie je strašidelnejší ako to, v čom žiješ práve teraz.
Preto si, prosím, zapamätaj… Keď ide o teba, neexistuje žiadne zajtra. Pretože zajtra je vlastne veľmi abstraktný pojem. Keď ide o teba, existuje len dnes. A nič iné. Bojuj o lásku, ktorú si vždy chcela. Nie o lásku, ktorá ťa ponižuje.
Coverphoto: Photo by Henry Tuchez on Unsplash
