Sedím doma na gauči s kávou v ruke a knihou na kolenách, ešte som ju ani neotvorila, iba pozerám nezmyselne von oknom, ako nejaký psychopat. Pes mi leží pri nohách a občas na mňa jedným očkom mrkne, či som v poriadku. Z tabletu sa ozývajú slová piesne, ktoré moc nevnímam, v hlave mi víria myšlienky o všetkom, čo sa za posledné týždne udialo.
O živote ako takom. O tom, čo v ňom má skutočný zmysel, a o tom, čo všetko nám za to naozaj nestojí. O tom, akí sú ľudia malicherní, nevážia si to, čo v živote majú. Hodnota života sa nerovná výške sumy na bankovom účte, tak ako sa hodnota lásky a priateľstva nedá vyjadriť drahými darmi alebo sladkými rečičkami.
Hodnota nášho života sa rovná hodnote pravej lásky a pravých kamarátstiev…
Ak máš niekoho skutočne rád, nemusíš mu dávať najdrahšie modré z neba alebo mu nabulikať do hlavy táraniny z romantických filmov. Stačí, ak budeš sám sebou a budeš pri ňom stáť v jeho najťažších chvíľach. Budeš jeho psychickou aj fyzickou oporou.
Ak ti na niekom skutočne záleží, pomôžeš mu vstať, keď je na dne. Neobídeš ho s tým, že nevieš, čo mu máš povedať, ani sa nebudeš tváriť, že sa nič nestalo. Občas sú slová zbytočné a keď nevieš, čo by si mal povedať, postačí objatie. To vypovie všetko, čo máš na srdci.
Naučila som sa, že nič netrvá večne…
Aj z tej najhoršej nočnej mory sa ráno prebudíš, presne tak isto, ako aj po tom najkrajšom dni príde západ slnka. Ani my nebudeme žiť náš život večne, tak nestrácajme čas neustálou potrebou niekomu niečo dokazovať. Nestrácajme čas tým, že sa budeme hrať na niekoho, kým nie sme. Odstráňme toxických ľudí z našich životov a vážme si tých pár pravých priateľov blízko seba, neustále im opakujme a dokazujme, čo pre nás znamenajú.
Pobozkajme lásku nášho života na každom krásnom mieste, nech na nás nikdy nezabudne. Vytvárajme si nezabudnuteľné spomienky a buďme tou najlepšou verziou samých seba.
Dajme nášmu životu tú správnu hodnotu, akú si zaslúži.
Buďme k sebe nezištne milí a nič za to neočakávajme…
Buďme takými priateľmi, akých si sami želáme.
A buďme takými partnermi, po akých sami túžime.
Nevymýšľajme si zbytočné lži, v ktorých sa potom zamotávame ako muchy v pavučine.
Buďme úprimní a tí správni ľudia nás príjmu presne takých, akí v skutočnosti sme. Bez akéhokoľvek pozlátka naokolo.
Autor: Petra Pažičanová
Coverphoto: Photo by Ryan Graybill on Unsplash