Viem, že to nie je ľahké… Len tak vstať, otriasť sa a odkráčať do bezpečia, keď ťa niekto oklamal, podviedol, sklamal či len tak použil a odhodil preč. Viem, že ten koktejl pocitov, ktorý sa v tvojom srdci namiešal, nie je ľahké „vypiť“, pretože je príliš trpký a horký, točí sa ti z neho hlava a kolená sa podlamujú, hoci v ňom nie je žiaden alkohol, a hlavnou prísadou sú iba spomienky, ktoré pekelne bolia. Viem, že sa cítiš presne tak, ako sa k tebe zachoval on…
Ako žena, ktorá si takéto správanie zaslúži… Ako žena, ktorá sa asi niečím previnila, ak sa jej toto stalo. Ako tá, ktorá nie je hodná lásky, lebo možno nie je vôbec pekná, atraktívna, bystrá a očarujúca. Veď nepoznáš žiadnu inú ženu, ktorej by sa nejaký muž takto zachoval… Tak určite bude chyba v tebe…
Neviem síce, prečo takto naše srdce reaguje, ale viem jedno…
Mýli sa. Bude to asi nejaká prirodzená, no o to viac čudná, nesprávna a neadekvátna reakcia. Skutočne neviem, prečo sa my ženy vieme obviňovať za to, ak natrafíme na nesprávneho muža a vyčítame si nielen to, že sme mu verili príliš dlho, ale i všetko, čo nám kedy urobil a neurobil. Viem, že to takto vnímaš, a viem, že to takto vnímame všetky. Každej z nás totiž dlhú chvíľu trvá, kým pochopíme, že to nie je o nás, ale o ňom.
A tak som dnes tu a pripomínam ti to. Viem, že to potrebuješ počuť alebo čítať. Som tu dnes preto, aby som ťa ubezpečila, že ak stretneme niekoho nesprávneho, neznamená to, že my sme urobili niečo nesprávne my sami.
Nezabúdaj, prosím, že to nie je tvoja chyba…
Viem, nie je to informácia, ktorú keď počuješ, okamžite sa začneš cítiť lepšie. Z toho pocitu, že si sa stala len hračkou niekoho v rukách, zatiaľ čo ty si milovala úprimne a celým svojím srdcom, sa nedá vyspať z večera do rána. Nemožno sa ani postaviť pred zrkadlo a opakovať si to desaťkrát, kým to prijmeš ako fakt. Je to trochu dlhší proces. Proces, ktorý sa – verím – mojím článkom u teba začne.
To, čo ti chcem povedať, je vlastne úplne logické a jednoduché. No i tie najjednoduchšie veci nechceme vnímať, ak nás bolí srdce. Chcem ti dnes povedať len to, že všetko, čo urobil, vypovedá o ňom. Nie o tebe. Nie o tom, aká si pekná či nepekná, dobrá či zlá, hodná alebo nehodná lásky. Sú to jeho skutky. Skutky, ktoré vychádzajú z jeho charakteru, nie z tvojho. Sú to jeho činy, ktoré síce ublížili tebe, no predsa s tebou nemajú nič spoločné. Urobil ich on. Tak prečo by si mala na základe niekoho činov hodnotiť seba?
A tvojou úlohou je toto pochopiť…
Predstav si, aký krásny by bol tento svet, ak by sme tomu porozumeli všetci. Ak by nám niekto ublížil a my by sme si len povedali, že oukej, tohto ja už nechcem byť súčasťou, pretože si zaslúžim niečo lepšie. Predstav si, aké krásne by to bolo, ak by sme pochopili, že každé jedno sklamanie vzniklo preto, že nás druhý sklamať chcel.
Bol by to život, v ktorom ženy kráčajú hrdo so vztýčenou hlavou a neboja sa nových začiatkov. Bol by to život, v ktorého etapách by sme nenachádzali bolesť tak silnú, až sa svet naokolo na chvíľu prestane točiť a zároveň sa rozkrúti šialeným tempom.
Bol by to život, v ktorom by sme vedeli, že to, čo iní urobili, vypovedá o nich, nie o nás. A tak sa teda pýtam… Ak už vieš, že to celé bolo o ňom a nie o tebe, prečo si ešte stále smutná?
Coverphoto: Photo by Kate Hliznitsova on Unsplash