Som dievča, ktoré cíti. Ale myslím to doslova. Cítim. Keď milujem, tak milujem hlboko a každou bunkou tela. Keď mi ublížia, tak srdcervúco plačem. Keď som šťastná, zoberte mi peňaženku, pretože som schopná vykúpiť potraviny a rozdať to všetko bezdomovcom. Nenávidím nedorozumenia a nevypovedané veci. Smejem sa nahlas, cítim všetko a milujem šialene.
Proste som úprimná a na nič sa nehrám. Neklamem sama sebe a neodmietam to, kým v skutočnosti som. V mojom živote neexistuje asi. Asi ťa chcem, asi ťa milujem, asi s tebou chcem tráviť čas. ASI je blbosť. Ale vážne.
Keď sa ťa niekto opýta, či prídeš na párty a ty sa bojíš povedať nie, povieš ASI. A o hodinu doma, zabalená v deke, kukáš na seriál a slastne sa usmievaš.
A potom si tu ty. Nepozeráš sa na mňa, odtiahneš sa, nedotýkaš sa ma… Pozrieš sa inam a povieš “Asi ťa aj ja milujem.”
Ignoruješ ma celý deň a potom mi príde sms o tretej ráno. (Lebo o tomto čase si už osamelý a dostatočne spoločensky unavený, aby si si urobil čas na mňa). Pod správami nenájdem takmer nikdy inú odpoveď okrem “neprečítané”, no po facebooku komentuješ a zdieľaš všetko hlava nehlava. Nedvíhaš telefón. Nezapadám do tvojho programu, no keď sa ty rozhodneš byť so mnou, musím všetko ostatné zrušiť.
Možno aj chcem, pretože TY si moja priorita…
Potom si týždeň ako moje dvojča. Raňajkujeme spolu, obedujeme spolu a si pri mne všade, kam sa pohnem. No a keď čas na mňa vyčerpáš, ďalší týždeň o tebe neviem vôbec nič. Akoby si sa prepadol pod zem a ukončí to až správa o tretej ráno…
Vyhýbaš sa mojim priateľom a rodine a skrývaš ma pred tou tvojou. Nepredstavíš ma kamarátom a namiesto toho, aby si niekomu povedal, že sme v kine, odpovieš som v kine. A keď sa ťa opýtam prečo, povieš mi len, že nechceš, aby sa ti niekto miešal do života… Lenže môj milý, všetko to vyzerá skôr tak, že nechceš, aby som sa ti doňho miešala ja…
Mám už po krk tvojich zmiešaných signálov. Mám po krk tvojho asi ťa milujem. Prečo si vlastne myslíš, že je v poriadku nechať ma čakať? Že je v poriadku určovať, kedy je čas byť spolu a kedy sa správať, akoby som neexistovala? Prečo by si mal byť mojou prioritou číslo jedna, keď ja som pre teba len jedna z možností… a vážne nechcem ani vedieť, koľko tých možností okrem mňa máš.
Ty žiadaš odo mňa všetko. Lásku, vernosť a môj čas. No ty mi nedávaš nič z toho. Ak ma uvidíš rozprávať sa s iným chlapom, odmlčíš sa, aby si ma trestal. Tváriš sa, že si zranený a dotknutý, no pravda je, že si ma len vychovávaš ako nejaké sopľavé decko. Aby som sa “naučila” čo smiem a čo nie. No keď to robíš ty a ja ti to vytknem, snažíš sa ma otráviť myšlienkou, že som paranoidná a že druhé ženy toto nikdy nerobia.
Snažíš sa zo mňa urobiť idiota, ktorý ani nevie čo si má myslieť, čo si má myslieť o sebe, aby si mnou mohol manipulovať. A ja som sa tak, občas, naozaj začala cítiť…
Naozaj viac nestojím o tento náš pseudo polovzťah. Som v ňom len ja a ty si niekde úplne inde.
Neobetujem svoj život, svojich priateľov, svoje sny a plány len kvôli tebe. Toto všetko by sme mali zdieľať spolu. Chceš, aby som ti dala všetko a ty mi dávaš len omrvinky. Nedovolím ti, aby si zo mňa spravil zatrpknutú ženu, ktorá prestane veriť na lásku a začne pochybovať aj o všetkom čo robí a povie. Nedám ti do rúk takú moc.
Nedávaj mi zmiešané signály, pretože to nikam nevedie. Nezískaš si tým môj rešpekt, úctu a lásku. Hovoríš mi, že ma chceš vo svojom živote, ale len podľa tvojich pravidiel. Hovoríš mi, že ma chceš mať pri sebe, ale len keď ti to vyhovuje, potom na mňa kašleš. Potrebuješ moju podporu, ale tej tvojej sa nikdy nedočkám. Berieš ma ako samozrejmosť…
Keď mi dávaš zmiešané signály, hovoríš tým, že ma máš rád, ale nie dosť. A ja ťa mám rada tiež a mrzí ma všetko, čo sa deje, ale som žena, ktorá si je vedomá svojej hodnoty a viem, čo si zaslúžim. Zaslúžim si správu na dobrú noc, aby som nemusela čakať do tretej rána. Zaslúžim si, aby človek, ktorý bude po mojom boku, chcel tráviť čas so mnou a nie aby sa mi ozval, keď už nezostane nikto iný. Zaslúžim si niekoho, kto bude so mnou chcieť byť cez deň aj v noci, nie len keď to vyhovuje jemu.
Zaslúžim si niekoho, pri kom mi ani nenapadne rozmýšľať nad tým, či som dosť dobrá, dosť pekná, či nerobím niečo nesprávne a či nie som nechcená. Zaslúžim si niekoho, kto bude chcieť, aby to fungovalo a urobí pre to čo bude môcť…
Vzťah by mal byť ako bezpečné nebo, nie bojový ring, pretože okolo nás je pekla dosť.
