Necítim nič a vlastne ani nič cítiť nechcem. Neviem, či ma to mrzí alebo mi to je jedno. Jednoducho všetko utíchlo, pomaly dotlelo. Tam, kde sa predtým čosi dialo, je dnes len prázdnota…
Snáď každá z nás si tým prešla, pričom toto obdobie mohlo mať dlhšie i kratšie trvanie. Srdce jednoducho vypovedalo službu. Zrazu sa nerozhorí radosťou, láskou ani šťastím. Akoby tam ani nebolo, pretože o sebe proste nedáva vedieť.
Ach, koľkí z nás sa zľakli toho, že zrazu necítia nič, hoci ešte pred chvíľou mali v sebe neskutočne veľký emočný pretlak. Milovali sme niekoho a možno sa na seba pre to i hnevali. Veď nie je také ťažké zamilovať sa do osoby, o ktorej vieme, že to s ňou dlho nepotiahneme, no i tak sa rozhodneme to risknúť. Možno sme si mnohokrát vraveli, že vytiahneme iné karty a istým prejavom lásky bude proste z našej strany koniec. Že už konečne povieme to povestné nie, že prestaneme byť niekoho bútľavou vŕbou alebo posledným záchranným lanom, na ktoré sa vrhne, keď sa mu všetci ostatní obrátia chrbtom.
unsplash.com
No i tak sme sa k tomu nikdy nedokopali…
Boli sme tu stále. Bez zmeny. Rovnako milujúci a dôverujúci. Dávajúci čas tým druhým a sebe poskytujúci nádej, ktorá bola len chabou cenou útechy na všetky rany. „Nie“ sa nám nikdy nepodarilo povedať, na odchod sme v sebe nenašli dostatok síl, neprestali sme robiť nič, čím sme pomáhali iným a sebe naopak ubližovali. Zostali sme nehybne stáť na mieste čakajúc na rovnakú lásku, akou sme milovali my.
A zrazu je to tu. Ten pocit, že už nemilujeme, pričom mu nie vždy muselo predchádzať niečo veľké. Možno sa neudialo žiadne výraznejšie sklamanie ani nám žiadna informácia nemusela otvoriť oči. Len sa nám z momentu na moment jednoducho uzavrelo srdce.
Čo sa vlastne stalo a čo z toho vyplýva?
Srdce proste vyhorelo. Tak ako duša, ktorá sa venuje len jednej činnosti a zabúda na oddych, rovnako ako telo, ktoré sa prepína na svoje maximum a nedopraje si regeneráciu. Aj srdce musí prijímať, nielen u seba zaznamenávať odliv „nekonečnej“ lásky. I takáto láska totiž svoj koniec má a ten takmer vždy oboch zúčastnených zastihne nepripravených.
A poučiť sa z toho takisto môžu obaja…
Nespoliehaj sa na to, že ten, kto miluje, v tom zotrvá naveky. Never, že láska, ktorú v rebríčku svojich priorít neustále posúvaš nižšie a nižšie, tu bude večne. Nebude… Raz ten, kto miloval bez obmedzení, milovať prestane. Aj srdce, tak ako duša, môže vyhorieť, ak milovalo príliš dlho a príliš silno bez akejkoľvek odozvy.
Nemiluj láskou, ktorá ti niečo berie. A ešte predtým, ako sa zamiluješ, ubezpeč sa, že medzi prioritami máš i seba. Pretože človeku, ktorému záleží na sebe, sa na dlhší čas do srdca nevotrie nik, kto si ho vážiť nevie.
Coverphoto: Photo by Tamara Schipchinskaya on Unsplash
