Som sama. Nielen tu, v mojom byte, ale aj tak celkovo. Po rokoch v tomto „vzťahu“ si môžem povedať, že som… Aká vlastne? Slobodná? Bez lživých vzťahových väzieb? Šťastná, pretože ma už nik neťahá za nos? A nie tak trochu aj bezradná? Vyľakaná z tejto zmeny? Smutná z toho, že koniec nebol podľa mojich predstáv? Ach, tie predstavy. I ony ma priviedli tam, kde práve som. Som to všetko… Je to mix pocitov, slobody, úľavy, lásky, nelásky a pripomínaní si chýb, ktoré sa udiali.
Je to zvláštny pocit. To bez pochýb. Chcela som ho? Chcela i nechcela… Avšak potrebujem ho. Potrebujem zmenu. Po tých rokoch, kedy som sa plne sústredila len na jednu vec… Po rokoch, kedy som všetku svoju energiu investovala do nápravy či záchrany vzťahu, ktorý však žiadnu záchranu ani nápravu nepotreboval.
Potreboval len to, aby som otvorila oči…
Respektíve som to potrebovala iba ja. Druhá polovica, ktorá tento vzťah dopĺňala, moje zastreté videnie dozaista vítala. Komu by nevyhovovalo, ak by pri sebe mal niekoho, kto ho miluje bezpodmienečne. Skutočne bez akýchkoľvek podmienok. I bez tej, že tá láska bude v rovnakej miere opätovaná.
Sú ľudia, ktorí nám nedajú lásku. Dajú nám nádej. Nádej, že raz nás budú milovať. Príliš veľa nádeje, na ktorej sa staneme závislými, pretože bude jedinou istotou, ktorú v tomto vzťahu máme, vďaka čomu sa týchto ľudí nevzdáme. Takí ľudia sú pre nás najväčším peklom. A tak sa teraz, obklopená samotou v spoločnosti len vlastných myšlienok učím nehľadať lásku v nádeji. Ani v sľuboch, v pochybnostiach, v nociach, kedy sa budem pýtať, či je toto ten pravý. Dávam si záväzok, že ju nebudem hľadať tam, kde nie je, a radšej sa zmierim s tým, že som sa zaľúbila do človeka, ktorý ma nemá rád tak, ako by si túžila.
Hoci to tak neznie, je to omnoho menej bolestivý proces…
Zvládnem to? Nebude ma to ťahať späť k nemu, tak ako niekoľkokrát doteraz? Nebudem opäť bežať všetkej tej bolesti naproti? Možno ma prepadne nutkanie znovu to urobiť. No musím to zvládnuť. Musím sa naučiť veriť si. Možno som nezmenila jedného muža, no určite viem zmeniť seba. Určite dokážem zabudnúť na niekoho, kto mi roky zabúdal opätovať to, čo bral odo mňa.
Nepodceňovala by som silu ženy… Jedného dňa pochopí, že jej len nádej nestačí. Že chce od života viac ako len prísľub krajších zajtrajškov. Jedného dňa si uvedomí, že si zaslúži vzťah, v ktorom nájde omnoho viac istoty a bezpečia a že jediná cesta k jej šťastiu vedie cez proces vyliečenia sa. Z teba… Z lásky, ktorá ju už vyčerpáva. A to bude moment, kedy sa rozhodne prekonať samu seba, kedy si povie, že sa radšej stotožní s bolesťou teraz, no neskôr… Neskôr začne opäť žiť. Slobodná a vyrovnaná so všetkým, čo sa v minulosti stalo.
A to bude i môj prípad. Ak som tak dlho vydržala tolerovať podmienky vzťahu, ktorý mi ubližoval, musím dokázať i to, že sa z tejto lásky vyliečim.
Coverphoto: Photo by Elia Pellegrini on Unsplash
