“Happy end“…presne to, čo nás učia rozprávky už od mala. Happy end, ten šťastný koniec…nikto však nikdy nepovie, čo nastane potom.
Čo nastane potom, ako skončí rozprávka…. Potom, ako v kine po poslednom bozku zasvietia svetlá? Potom, ako hlavné postavy zdolajú všetko, čo stálo v ceste ich šťastiu? Potom, ako zdolajú celý svet a nastane happy end….
Existuje vôbec happy end? Veď konce nikdy nie sú šťastné, alebo áno? Dnes môžem povedať, že happy end existuje...až na jednu maličkosť. Happy end nie je koniec v pravom slova zmysle. Myslím, že je to nový začiatok.
pinterest.com
Istým spôsobom je to koniec, koniec jednej kapitoly. Koniec tej kapitoly, kedy celé noci nespíš. Koniec tej kapitoly, kde si čakala na východ slnka, ale nejak si ho nikdy úplne nevidela vychádzať, lebo bolo zamračené.
Je to koniec tej kapitoly, v ktorej si už na ten šťastný koniec občas naozaj prestala veriť.
Koniec. Šťastný koniec, lebo po všetkých tých zamračených dňoch vyšlo slnko a ty sedíš a pozeráš priamo do slnka a držíš HO za ruku. A keby sme boli v kine, práve v tomto momente by sa zapli svetlá a ľudia by s úsmevom išli domov.
Lenže toto je život…takže po šťastnom konci začína niečo nové. Niečo, čo ešte nebolo. Nová cesta, po ktorej už ale nemusíš kráčať sama. Nová cesta, tá spoločná…myslím, že presne tá časť, ktorej sa hovorí “žili šťastne až kým….”
Čo znamená šťastne? Nie to, že slnko nikdy viac nezájde, ale to, že aj keď sa to stane, už na jeho východ nebudeš musieť čakať sama a možno si aj tú tmu užiješ, lebo tam bude on.
A čo znamená až kým? Neviem. Nemám rada slovo navždy, lebo život je ako hra a v okamihu sa môže každé jedno navždy stratiť…. Až kým…až kým tu budeme pre seba, až kým sa budeme ľúbiť a až kým si budeme do života prinášať radosť a pochopenie… Až kým budeme tí, ktorí pôjdu proti všetkému ruka v ruke, lebo nám bude stačiť prítomnosť toho druhého – až kým budeme mať pocit ,že to má naozaj zmysel.
pinterest.com
Happy end existuje…len si možno musíš počkať na správnu osobu a neuspokojiť sa s druhotriednymi hercami… Počkaj si na toho, vedľa ktorého budeš chcieť vstávať a zaspávať. Na toho, ktorého budeš mať síce chuť občas zabiť, ale nespravíš to, lebo by ti chýbal. Počkaj si na človeka, ktorý odoženie všetky mraky a ktorý prinesie do tvojho života presne to, po čom si vždy túžila…počkaj si presne na toho, pri ktorom budeš cítiť, že je to ON.
Ktorý bude tvoj kamarát do dažďa a partner v jednom. S ktorým sa budeš môcť blázniť a ktorý ťa prijme presne takú šialenú aká si.
Verím, že na každého čaká šťastný koniec, že každý má v tej povestnej knihe osudu tú kapitolu s názvom “happy end”… najskôr nás však život musí naučiť to, čo sa naučiť máme.
