Zavrieš oči, hudba v ušiach, rýchly tep a slzy stekajúce po lícach.
Tak by sa dali opísať tvoje dni. Cez deň sa tváriš najsilnejšie, ako len dokážeš, a v noci plačeš.
Hm, rozpoviem ti v krátkosti môj príbeh….
Som obyčajná 25ročná žena. Pár rokov bez vážneho vzťahu. Na lásku som zanevrela. Pozvania na kávu som odmietala. No potom som stretla JEHO. Páčil sa mi hneď od prvej chvíle. Písanie s ním bolo iné ako doteraz. Zrazu to malo hlavu a pätu. Milión tém, milión napísaných slov. Po dvoch mesiacoch sústavného písania prišlo na stretnutie.
Hneď preskočila iskra…
Prvé stretko trvalo 5 hodín. Druhé viac. Tretie najviac. Začali sme si volávať. Už som začala romanticky si predstavovať, ako sme na výlete a on ma zozadu objíma. Na internet som chodila len a len kvôli nemu. Vždy som s nádejou pozerala na mobil, kedy mi napíše a ak tam nebola od neho žiadna správa, bola som nešťastná. A pomaličky som sa motala a motala.
Tešila som sa na ďalšie stretnutie. Mali sme dohodnutú večeru, kino, prechádzku a ja som sa náramne tešila. No potom prišiel zvrat. Začal odpisovať neskoro, nezavolal, pritom na internete bol. Začala som chytať nervy. No inštinkt mi vravel, že je niečo zle… Snažila som sa to nevidieť – nechcela som to vidieť. Nechápala som, bol mi oporou, podporou, bol tam záujem, chémia, náklonnosť, stretnutia.
A zrazu chlad…
A zúfalstvo. Nešlo to podľa plánu, predstáv. V predstavách by sme ležali pod hviezdami a užívali si blízkosť jeden druhého. Naše večerné telefonáty o tom, ako sme sa mali cez deň, naše prechádzky plné smiechu a radosti sa zmenili na správy plné chladu bez osobných stretnutí. Začala som sa trápiť. Vidieť veci tak, ako nechceme, je smutné.
Zrazu som sa zasekla. Tak som mu zavolala a opýtala sa, čo sa deje. Takúto odpoveď som nečakala ani v zlom sne. Povedal, že o mňa nemá záujem. Už sa nechce so mnou stretávať. To, že veľa očakávame znamená, že sme ochotný dať viac, ako obvykle dávame.
V tom momente nič nebolo pravdou…
Tá bolesť, keď ti niekto zlomí srdce na márne kúsky, a to ste ani spolu neboli… To trápenie, keď vás niekto nechce. A vy by ste mu dali všetko možné aj nemožné. Komunikácia sa zmenila, stretká už nebudú a nám ostanú len oči pre plač. Snažila som sa analyzovať správy, no neprišla som na to, čo som pokazila, keď ma nechce.
V nádeji som čakala, že tá sprava bola vtip. A všetko bude ako predtým. No pravdou je, že už nič nebude ako predtým. Niekedy nás ľudia využijú, len aby im bolo lepšie. Proste zbožňujú, keď ich niekto miluje…
Môj príbeh skončím týmto odkazom pre teba:
Kašlať na neho. Bude, ako bude, nebudem predsa riešiť jeho, plánujem byť šťastná a chcem riešiť len seba.
Autorka: Neznáma
Coverphoto: Photo by Maksim Istomin on Unsplash