Viem, je to už celá večnosť, čo si s ňou hovoril naposledy. Z času na čas si sa o nej dopočul, keď tvoji priatelia, ktorí vám kedysi nepriali, teraz so závisťou rozoberali jej úspechy. V konečnom dôsledku si už zo zvyku pozeráš občas jej profil, odkiaľ už dávno zmazala všetky fotky s tebou. A keď sa prechádzaš po miestach, kde ste boli spolu a máš pocit, že si ju na okamih zahliadol v diaľke.
Za tie roky sa zmenilo mnohé. Ty si teraz sám a stále častejšie si vybavuješ jej tvár v spomienkach. Teraz vieš, že ona by tu pri tebe bola počas osamelých nocí, ona by ťa podržala počas tvojich neúspechov a venovala by ti svoju lásku rovnako nezištne ako predtým. A tak si vyčítaš chybu, ktorú si vtedy urobil a stratil si ju. Iste, že si čakal jej ďalší pokus vrátiť sa k tebe. Ale prešli mesiace a ona to neurobila. Namiesto toho splnila tvoje želanie a odišla z tvojho života. Vybral si si tú, ktorá sa ťa už vtedy chcela zbaviť, ale ty si to nevidel. Napokon si sa cítil sklamaný a nemilovaný a chcel si sa vrátiť k tej, ktorá jediná ťa mohla zachrániť. No cesta k nej už neviedla.
Je to tak, zmenilo sa mnohé. Ale nie to, čo si cítil pri pohľade na ňu.
Napriek času, ktorý uplynul si nechceš priznať, že si ju stratil definitívne a stále tak trochu dúfaš, že stačí, aby si jej napísal a ona hneď príde a pomôže ti zo dna. Veríš, že ťa stále miluje a je pripravená znova za vás bojovať. Dovoľ, aby som sa ti predstavila. Som jej duša. A pozývam ťa zistiť, čo sa stane ak si neuvedomíš, kto pre ňu si.
Pozri sa tam. Vidíš? Tam ide. Žena, ktorú budeš navždy tajne nazývať svojou láskou. Je na nepoznanie, však? Má celkom iný účes, než si pamätáš, v rukách nesie kyticu ľalií a ty si spomenieš, že sú to jej najobľúbenejšie kvety, oblečenie dopĺňajú vysoké topánky, ktoré kedysi nenosila. No ešte niečo sa na nej zmenilo. Najprv nevieš presne, čo to je. Potom si uvedomíš, že ťa to upútalo ihneď ako si ju uvidel. Na jej tvári žiari úsmev. To je tá najväčšia zmena.
pexels.com
Keď si s ňou hovoril naposledy, plakala.
A ja ti môžem povedať koľko krát plakala, keď si to nevidel. Ja ti môžem povedať, aké ťažké bolo vyčariť opäť úsmev na perách, ktoré si vďaka tebe na úsmev nespomínali. Som jej duša, bola som pri tom. Zažila som jej bolesť aj radosť. Spomínam si na dni, keď ťa spoznala. Pamätám si, ako počítala minúty do chvíle, keď bude znova s tebou, aj na to ako odvážne pre teba postupne stráca samú seba. Dívala som sa na to a ani moje protesty nepomohli. Zlomil si ju toľkokrát, že na to nikdy nezabudne.
A ja ti nedovolím urobiť to znova.
Preto, kto si myslíš, že si? Viem, že ju chceš získať späť. Lenže za ten čas ona nečakala na to, kým jej dáš šancu. Preto sa pozri na ňu lepšie. Vedľa nej niekto kráča. A môžem ti o ňom povedať toľko, že on jej pomohol zahojiť všetky rany, ktoré jej po tebe ostali. Bol to on, kto sa tešil z každého jej úsmevu a veril aj keď ona už nemala silu. Je to muž, ktorý jej nedovolil o sebe pochybovať. Nikdy jej nedal pocit,že by ju niekto iný mohol milovať viac. Rešpektoval jej spomienku na teba, kým sa ona sama nerozhodla na teba zabudnúť. Jej láska je jeho odmenou. A ty vieš, ako veľmi ona dokáže milovať.
Vidíš ju dobre? Bolesť, ktorú mala v očiach žena, ktorú si pamätáš, tam už nie je. Dnes je šťastná. Je šťastná s ním. A tak ťa prosím, keď budeš mať nabudúce chuť jej napísať, nerob to. Nechaj ju pokračovať v jej ceste. Nevracaj sa k nej. Prosím ťa kvôli nej, nie kvôli sebe, nechoď za ňou. Ona je už šťastná a nemôže za to, že si kedysi urobil chybu. Dnes už nepatríš do jej života. Ver mi, si v jej srdci, ale už nie ako láska, ale ako spomienka. Nenič jej šťastie svojou prítomnosťou pretože nevieš koľko bojovala sama so sebou, aby sa spamätala z lásky k tebe.
Tvoja láska kráča po ulici na ktorej stojíš a dívaš sa na ňu. Ona na teba pozrie a tvárou jej nepreletí ani náznak nepríjemnej spomienky.Potichu ju pozdravíš, ale neznesieš jej pohľad. Tak veľmi si si zvykol vidieť v nej bezhranične zamilovanú ženu, odhodlanú hodiť sa ti k nohám, že ťa zaskočila jej náhla zmena. Pozrela sa na teba s hrdosťou a odvahou, až ti to vyrazilo dych. Cítiš, že jej nie si hodný. Odpovie ti na pozdrav a ty sa ju pokúsiš objať. Veď predsa tvoje objatie bolo kedysi zmyslom jej života. Ale ona spraví krok dozadu. Jej priateľ sa postaví vedľa nej a pohľadom ti dáva najavo, že tu nemáš čo robiť. Vracia ti pohľad, akým sa dívala tvoja vtedajšia priateľka na ňu. A vtom to pochopíš. Ako sa musela cítiť.
Chápeš dôvod prečo sa nevrátila, keď ste sa rozlúčili po tisíci krát.
Pochopil si jej bolesť.
Náhle máš v očiach slzy, ako keď ste sa lúčili naposledy. Náhle sa ona usmeje a povie ti, že dúfa, že sa máš dobre. Smutne sa usmeješ, ale nedokážeš jej odpovedať. Pochváliš jej kvety, povie, že sú od neho, že jej sľúbil každý týždeň takú kyticu a ani raz ju nesklamal. Ty si pripomenieš, kedy si dodržal aspoň jeden sľub, ktorý si jej dal. Nikdy.
weheartit.com
Potom ti povie, že sa ponáhľa, vezme priateľa za ruku a pozdraví ťa úsmevom. Skôr než stihneš odpovedať, už jej niet. Role sa vymenili a teraz sa ty dívaš ako ona odchádza v ústrety svojmu šťastiu.
Chceš ju zastaviť.
Ale nemôžeš.
Uvedomuješ si, že by sa k tebe nevrátila ani keby si ju prosil. Môžeš jej písať, sledovať ju, ale budeš jej tým len znepríjemňovať život. Ona ti už nepatrí. Nie je hračka, ktorá na poličke čakala roky, kým si ju znova všimneš. Vravel si, že sa nevraciaš. Lenže ona je tá, kto sa nevracia naozaj.
Raz si ju už stratil. Jedného dňa si to možno odpustíš…
Musíš sa sám vyrovnať so svojou chybou.
Ona je už šťastná. Tak kto si myslíš, že si, že sa k tebe znova vráti kedykoľvek si povieš?
Kto si myslíš, že si, aby si mal neobmedzené množstvo šancí?
A kto si myslíš, že si, aby ťa milovala napriek všetkému, čo si jej spôsobil.
