Zastav sa a pozri sa na seba. Na to, koľko si toho už zvládla. Tých tichých bitiek v tvojom živote, o ktorých nemá nikto ani len tušenie… Ja som na teba hrdá a ty by si mala byť tiež. Z toľkých vecí, čo si sa dostala… Chcela som to nahradiť iným slovom, ale si dosť rozumná, aby si vedela, čo mám práve na mysli. Neverila si si, podceňovala si sa a pozri, kam si to až dotiahla. Dala si to na pána. Nikto ani len nemal najmenšieho tušenia, čo sa odohrávalo v tvojom vnútri. Ty si však iná…
Nemala si problém podať pomocnú ruku druhým ľuďom a byť tu pre nich. Dala si viac, ako si mala, ale ty už taká si. Potom. keď nastal večer, si najväčšiu oporu našla sama v sebe. Chcela si sa niekomu zdôveriť a dať to zo seba všetko von. Namiesto toho si zostala ticho a nechala si si to pre seba. Tvoje myšlienky prúdili vôkol teba v tvojej izbe. Na ten čas tvojím najlepším priateľom bola noc a mesačný svit na oblohe.
Vedela si, že to bude tak najlepšie…
Bojovala si silno, zubami i nechtami. Chcela si, aby sa to už všetko skončilo. Mala si toho dosť. Som na teba hrdá, ako si to všetko zvládala. Teraz sa zodvihni a choď ku najbližšiemu zrkadlu a povedz si: „Som sama na seba hrdá.“ A usmej sa. Máš byť totiž na čo. Verila si v samu seba, keď v teba nikto neveril. Málokto videl za tvojím úsmevom, že sa niečo deje. Podržala si samu seba a vieš čo ešte? Takto si vytváraš hlbší a kvalitnejší vzťah s tou najdôležitejšou osobou a tou si práve ty sama.
Nabudúce, keď bude chcieť niekto o tebe pochybovať alebo ťa bude chcieť zhodiť, s tebou to už nič viac neurobí. Pretože budeš vedieť, že ten človek nešiel v tvojich topánkach. Nebudeš si preto tú kritiku od neho brať k srdcu – od osoby, od ktorej by si si nešla v živote ani po radu. Veď pritom sám robí ešte omnoho menej ako ty. Pousmeješ sa a pôjdeš ďalej.
Ja tú silu a potenciál v tebe vidím…
Máš na to, aby si dosiahla všetko, čo si v živote dokážeš predstaviť. Ver si. Tie tiché bitky ťa vyformovali do osoby, ktorou si sa stala dnes. Urobili ťa nezastaviteľnou. Viem, že to bolo vtedy ťažké a všetko ti prišlo nespravodlivé, že si zostala sama. Poznáš ten pocit určite veľmi dobre – aj by si pri sebe niekoho chcela, ale zároveň chceš byť sama.
Prosím, teraz ma však počúvaj. Položím ti pár otázok. Kto ťa pozná lepšie ako ty sama? Tvoja rodina, kamarátky, ba dokonca známi? Vyložme si na stôl karty pravdy. Obe veľmi dobre vieme, ako sa veci majú, že ty sama im povieš iba to, čo uznáš za vhodné. Tak už určite poznáš odpoveď na moju otázku, že kto ťa pozná najlepšie. Koľko prebdených nocí máš za sebou, ráno si sa zobudila a tvárila si sa, ako keby sa nič nestalo?
Tak prečo stále o sebe pochybuješ?
Koľko dôkazov ešte potrebuješ o tom, že robíš všetko najlepšie, ako len vieš? Nezabudni však na to, že si tiež iba človek z mäsa a kostí. V mojich očiach však robíš všetko, čo je v tvojich silách. Tak prosím, uvedom si to aj ty sama.
Autor: Laura
Coverphoto: Photo by Rowan Kyle on Unsplash