Ja to viem! Hlásim sa! Som žena a presne viem, čo chcem. Chcem byť šťastná! Chcem prežiť celý svoj život tak, aby som sa nemusela obzerať a hanbiť za svoje činy. Chcem vyskúšať všetko, chcem cítiť všetko a chcem spoznať všetko, čo sa dá. Ó, áno, presne tak!!! Chcem plakať, smiať sa, byť slobodná a milovať. Nechcem nikdy ľutovať žiadne rozhodnutia, lebo boli moje a musím si za nimi stáť. Nechcem stále váhať, čo by bolo, keby…
A už vôbec nechcem stále čakať!
Mám dosť čakania! Už ma to nebaví. Samoty sa nebojím už dávno, moja duša je zvyknutá byť sama. Nepotrebujem niekoho, aby mi pomáhal kráčať ďalej. Život mi podlomil kolená toľkokrát, že vstávanie je pre mňa zaužívaný rituál. Nepotrebujem niekoho, aby mi pomáhal plniť moje sny, pretože som sa rozhodla svoje sny žiť. Nepotrebujem niekoho, aby mi pomáhal prechádzať prekážky. Už viem, že je úplne v poriadku sa potknúť. Prišla som na to, že je lepšie byť sám ako s niekým… Proste s niekým.
A tebe ďakujem! Naozaj a úprimne ti ďakujem za každú slzu, ktorú som vyronila pre teba. Za to, že vďaka tebe teraz presne viem, čo chcem a aj to, čo už nikdy viac nechcem.
Kvôli tebe som prestala vnímať svoju hodnotu a vnímala som len tvoju dokonalosť.
Bol si pre mňa tým, čo som vždy chcela…
Zároveň však ešte stále si to, čo nikdy nemôžem mať. No už ani nechcem. Vždy som si myslela, že všetko napraví čas. Áno, čas napravil – mňa. Stále som verila, dúfala a čakala. Stála som niekde v tieni za tebou, dúfala a čakala, kedy sa už na mňa otočíš a budeš chcieť iba mňa. Kedy sa prestaneš skrývať a do sveta vykričíš, že chceš byť so mnou.
V niektoré momenty som si ani neuvedomila, že som vlastne len bábka v tvojom bábkovom divadle. Čakala som, kým prídeš a vďaka tvojim rukám ožije môj svet. Moje nohy dostanú smer a budú ťa nasledovať presne tam, kam si ty praješ. Hoc by to bolo aj do pekla!
Ale už nie, už toho bolo dosť! Prešla ma chuť stále čakať na to, kým si ty nájdeš vhodnejšie okolnosti, čas alebo ja neviem… Možno aj miesto, kde bude vhodnejšie byť spolu. Myslel si si, že pokiaľ človeku nič nesľúbiš, nemôžeš mu ublížiť. Mne až teraz došlo, že pokiaľ ti niekto toto povie, skôr či neskôr ti ublíži. Najsmutnejšie je, že on s tým už rátal vtedy, keď ti to vravel.
Prečo som ti dala tú moc rozhodovať o mojom živote? Na vlastnom javisku som sa stala divákom, bábkou v tvojich rukách. Už nikdy viac! Koniec predstavenia. Dohrala nám derniéra a ja som prestrihla kovové motúziky medzi tebou, mojím bábkarom, a mnou. Končím čakanie, končím predstavenie. Idem žiť! Budeš mať však rezervované miesto v prvom rade. Ak chceš, príď a div sa. Alebo ma dobehni, ak to zvládneš. Pretože odteraz už nebudem nikdy stáť v tieni za tebou. Budem bežať ďalej v ústrety svojim vlastným snom.
Autor: Michaela M.
Coverphoto: pexels.com