Šťastie je vracať sa domov a mať za kým. Za láskou, ktorú sme si vybrali. Za láskou, ktorú sme raz milovali a už nikdy neprestali. Za láskou, ktorá nebola vždy dokonalá, no bola jediná, akú sme chceli.
Je to to pravé, keď môžeš povedať, čo máš na srdci. Je to to pravé, keď tu ešte stále je a neodišiel pri prvom probléme. Je to dar – tie roky, ktoré spolu ste. Je to veľké, keď raz si si možno s obavami povedal, že ona bude s tebou navždy, a teraz sedí po tvojom boku a nosí tvoje meno. Je to láska, keď je fér a prizná si to. Je to šťastie, keď to zvládate, aj keď nie vždy sa zhodnete. Je to šťastie zažívať tie chvíle, pri ktorých nám tlčie srdce a vyrážajú nám dych. Šťastie je žiť a mať prečo.
Šťastie je byť zdravý a obchádzať lekárne, lebo ich nepotrebujeme. Šťastie je, keď nás nič nebolí.
Šťastie je dať a nič za to nečakať. Šťastie je mať rodinu, o ktorú sa môžeš oprieť. Šťastie je mať priateľov, ktorým môžeš veriť. Šťastie je myslieť na seba navzájom. Šťastie je mať deti a poznať ich deti. Šťastie je detstvo, v ktorom nikto neumiera.
Šťastie by bolo, keby sme sa vždy mohli pozrieť na oblohu bez toho, aby nám oči zaplavili slzy. Šťastím je, že vieme, že našich anjelov už naozaj nič nebolí. Šťastie je spomínať v dobrom. Šťastie je poznať a nezabudnúť. Je to šťastie vedieť, že raz sa znova stretneme a budeme pokope, ako to zvyklo byť.
Šťastie je vedieť poďakovať aj za to zlé. Nebudem klamať – chce to čas, chce to vôľu, chce to silu. Je dar vedieť povedať prepáč a nehanbiť sa za vlastné chyby.
Asi nevieš, o čom hovorím, pokiaľ si nikdy neprehral.
Pokiaľ si nikdy nestratil.
Pokiaľ si nenašiel, čo si hľadal, a je to šťastie.
No ešte väčším šťastím je ísť po ceste za tým. Pretože ľahšie je stratiť, ako nikdy nemať. Lepšie je prehrať a poučiť sa, ako nikdy nehrať. Možno budeme mať šťastie a precestujeme celý svet a možno budeme mať šťastie mať sa kam vracať. Možno sa nikdy neprestane vídať a vždy sa budeme mať na koho tešiť. Vždy sa budeme mať o koho starať a vždy bude mať niekto starosť o nás, pretože aj to je šťastie. Možno nikdy nebudeme opustení a láska, ktorú sme dávali, sa nám vráti.
Nikdy sme netvrdili, že vidíme správne. Máme oči, ktoré niekedy klamú, no pokúšame sa rozoznať to dobré od zlého a skutočné od falošného. Je to šťastie vedieť, že niektoré veci nás naučí čas, aj keď možno príliš dlhý. Náš život je dlhý, no plynie rýchlo a na konci našich dní budeme počítať len tie, ktoré boli šťastné. Tie, ktoré ani po rokoch nebudeme zabúdať.
A potom pochopíme, že môžeme byť šťastní vždy – pretože nič neočakávame, nič nenávidíme, odpúšťame, smejeme sa. Sme šťastní, pretože sme a pretože sme tu mohli byť. A kúsky nášho rozlámaného srdca sa opäť spoja.