Stojíme pred tým istým zrkadlom ako pred rokmi a vidíme človeka, ktorý sa na nás podobá, no nie sme to my. Je toho príliš a ty už nie si na seba hrdý, spravil si, čo si povedal, že nikdy neurobíš. Zradil si ju a stratil, matku svojich detí. Ženu tvojho života, lásku tvojho srdca, tú, ktorá ti pomohla, keď si si myslel, že už byť šťastný viac nemôžeš. Stratil si váš spoločný život a všetko si zničil tou chybou, ktorú ti povedala, že neznesie. Že ju neunesie a nebude môcť s tebou ďalej byť. To o čo ťa prosila, aby si nikdy nerobil.
Vedel si to, tak prečo si do toho šiel a teraz prosíš o odpustenie?
Prečo ti stačila jedna noc s inou za celý váš život, keď ona ti bola vždy verná?
“A ty?
Prečo si ho klamala? Prečo si mu dala nádej, keď si vedela, že to žiadnu nádej nemá. To “MY”, ktoré si on
vysníval, bola pre teba len hra.
Prečo si zničila ich vzťah?
Prečo si bola sebecká? “
Cítila si sa zle? Nedokázala si si predstaviť, ako ísť ďalej s tým, čo si spravila. Pocit viny, nedalo sa ospravedlniť, nedalo sa prísť a povedať prepáč… ako by sa aj dalo, tu prepáč už nestačí. Nezničili sme hračku, no život.
Myslel si, že to zapiješ a potom si sadol za volant. Myslela si, že ti prášky na spanie konečne pomôžu zaspať, zaspala si na dlho.
Lásku za zradu? Zradu za život?
STOP!!!
Viem ako to bolí, sklamať a sklamať seba. Viem, aké to je, spraviť vlastným konaním z priateľov nepriateľov. Viem, aké je byť sám a myslieť len na svoje vlastné chyby. Viem, čo je to vyčítať si. Viem a vie to mnoho z nás. No lepšie, ako to zabaliť, je ísť ďalej a odpustiť si chyby, ktoré robíme všetci. Chce to odvahu, pobiť sa sám so sebou. Možno sa zdá, že my sme tí najhorší. No to už nechajme na niekoho iného, aby nám to raz vysvetlil.
Viem, že máme dlhú cestu pred sebou, ktorú nie je správne vzdať.
Lebo si niekomu ublížil? Sebe?
Lebo si stratil to, čo ti dávalo radosť do života?
Bude trvať dlho, kým sa budeš usmievať bez toho, aby si premýšľal, či máš na to právo. Bude trvať dlho, kým si to odpustíš. No odpustíš a odpustia aj oni tebe, možno. Raz pochopia, že sme všetci rovnakí a rovnako omylní. Raz pochopia, že život je dosť dlhý na to, aby sme sa do konca toho svojho na seba hnevali, kvôli chybe, ktorú sme oľutovali.
Nenechávaj to tak, nedávaj bodku tam kde je čiarka.
Život si od niekoho dostal, tak dovoľ, nech ti ho On aj vezme.
Strácaš sa a chceš za nimi bežať, no oni ťa už nečakajú. Už tu nie sú ani tí, ktorí ťa vždy podporili. Možno poznáš, ako vložiť tvoju bolesť na papier, možno ju dokážeš zo seba vybehať. Urob to. Naozaj to stačí, pre tento moment. Vedz, že žiadny silný človek na svete nie je bezchybný, nemá za sebou jednoduchú minulosť a nediali sa mu len dobré veci. Ak takého poznáte, dajte mi vedieť. Máš na sebe záťaž, ktorej sa raz zbavíš a až potom pochopíš, že ťa posilnila. Práve preto, lebo si ju prekonal a zhodil zo seba. Hlavné je tú tvoju cestu nikdy nevzdať.
Raz povedal… Nebuď zbabelý, nebuď sráč….Pomohlo to.
Tak nebuď.