Možno ti je jedno, čo sa stalo. Možno si si vydýchol, že je koniec a tento problém sa ťa viac netýka. Možno máš zo seba dokonca dobrý pocit, možno sa bojíš byť k sebe úprimný a povedať si, že si urobil chybu. No i tak ideš ďalej. S akoukoľvek emóciou, s akýmikoľvek plánmi do budúcnosti. Či už je to ľahostajnosť, pýcha, alebo neistota…. Na tom teraz skutočne nezáleží.

To, na čom záleží, je ona. Dôležité je to, čo teraz cíti tá druhá osoba, ktorú si nechal na opačnom brehu, na opačnej strane mosta, po ktorom si prešiel a nechal si ju tam stáť a nemo sa pozerať na tvoj vzdiaľujúci sa chrbát. Neprekvapilo by ma, ak by si ten most potom i spálil. I to sa často deje. Pre istotu. Pretože môžeš… Dnes sa totiž mosty pália väčšinou len z dôvodu, aby dotyčný poukázal na svoju pseudosilu, na to, že i tentokrát, naposledy, si môže robiť, čo chce.

pexels.com

No dnes nechcem hovoriť o tebe…

Chcem hovoriť o nej. O žene, ktorá zostala osamelá, len v prítomnosti lásky, ktorú voči tebe stále cíti a práve v tejto chvíli ešte viac zdôrazňuje jej samotu. Zostala sama na všetky spomienky, na nádej, ktorej sa držala a nechcela sa jej pustiť. Vraví sa, že nádej umiera posledná… A ona to práve pochopila. Uznala, že je to pravda. Pred nádejou totiž umiera najprv láska a ona toho bola priamym svedkom.

Dnes chcem hovoriť o žene, ktorú si nechal za sebou, ktorú si opustil a ktorej lásku si dlho znevažoval. Nejdem sa ťa pýtať, prečo si to urobil. Viem, že by si mi nepovedal pravdu, pretože tá sa vyslovuje ťažko, hlavne ak odráža našu nezrelosť, nestabilitu a možno i hlúposť. Viem, že by si nepovedal, že si ju nepustil skôr a rozhodol si sa, že ju budeš ťahať za nos, kým ti to bude vyhovovať. Kým si nepovieš, že ťa to už vyčerpáva a deptá. Som si istá, že by si sa nepriznal, že ťa bavilo hrať sa s ňou, hoci si vedel, že na úplnom konci jej ublížiš.

A to sa práve teraz stalo…

Prestalo ťa baviť tváriť sa, že ju máš rád. Že v sebe vieš nájsť ochotu zmeniť sa. Že chceš dávať rovnakým dielom, akým do vzťahu dávala aj ona. Dnes si si povedal dosť a bez vysvetlenia si to ukončil. Si si istý, že vieš, čo robíš. Veríš tomu, že si urobil správny krok. V poriadku…

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Ako nežiť v minulosti?

No trochu ťa musím opraviť, pretože, ako sa hovorí, každá minca má dve strany. Áno, urobil si správny krok. Správny pre ňu. No nie pre seba… Pretože opustiť niekoho, kto ťa nezištne miluje, kto v tebe vidí viac, ako v sebe skutočnosti skrývaš, to pre teba nikdy nemôže byť benefitom. 

pexels.com

Poviem ti, čo bude s ňou…

Ona to raz pochopí. Možno nie teraz, možno ani o mesiac či o rok. No jedného dňa uzná, že sa jej nemohlo stať nič lepšie. Nemaj dobrý pocit z jej sĺz, zbytočne si nimi nekŕm svoje ego. Nebudú trvať naveky. A hlavne – neplače za tebou. Plače za niekým, koho v tebe videla, koho si vysnívala. Plače za mužom, akým si nikdy nebol. No buď si istý, že žiadna z tých sĺz nie je priamo pre teba. Je pre niekoho, koho v tebe hľadala, no nikdy ho nenašla.

Bude sa z tejto spúšte spamätávať dlho a ešte dlhšie si k sebe nikoho nepustí. Bude sa najprv hnevať na teba, potom na ňu a potom už ani nebude vedieť, voči komu má svoj hnev nasmerovať. Bude sa pýtať otázky, na ktoré nikdy nedostane odpoveď, no vieš čo? Prídu dni, kedy zistí, že tie odpovede ani nechce. Pochopí, že jej na nich nezáleží, pretože jej život pôjde ďalej. 

Jedného dňa ti všetko odpustí. Spomienky ju prestanú bolieť a viac nebude hľadať vinu v sebe. Pochopí, že tento vzťah nebol o nej, že ho nepochovala jej nedokonalosť. Pochoval ho niekto, kto ju nikdy nemiloval, kto s ňou nemal úmysly totožné s tými jej. Jedného dňa ti všetko odpustí… Dobre pre ňu, zle pre teba… Pretože takéto odpustenia znamenajú ľahostajnosť. A hoci sa ona od teba odpúta, ty definitívne stratíš niekoho, kto bol ochotný venovať ti celý jeho svet… Jedného dňa dozrieš a pochopíš, čo si stratil, čo si si nevážil. Ale bude už príliš neskoro a tebe nezostane nič iné, len sa poučiť. Pretože ona pôjde ďalej a teba nechá v minulosti.

Coverphoto: pexels.com

Facebook komentáre