Fráza staršia ako ja sama, ale čo si budeme klamať, je to obrovská pravda. Tak ľahko sa hovorí “odpusť, zabudni a choď ďalej” – ale o to ťažšie sa v skutočnosti odpúšťa…
Toľko prebdených noci, toľko sĺz a toľko otázok, na ktoré si hľadala odpovede, ale nikdy si ich nedostala – a možno nikdy nedostaneš. A potom príde niekto a povie ti, že máš jednoducho ísť ďalej a zabudnúť. Nechať to všetko na smiešnu karmu, lebo však ona to vyrieši. Jediné, po čom ale túžiš, je vrátiť každému každú jednu ranu, ktorú ti dal, aby si mala pocit, že spravodlivosť existuje.
weheartit.com
Takto to však nefunguje. Môžeš vracať jeden úder za druhým, ale garantujem ti, že sa nikdy nebudeš cítiť o NIČ lepšie. Jediné, čo ti naozaj pomôže, je odpustenie. Viem, ľahko sa to hovorí. Tiež som predtým mala chuť rozbiť hubu každému, kto mi v živote ublížil a priala som im len to najhoršie. Neuvedomovala som si, že som si presne týmto všetky rany len prehlbovala. A to len preto, že som riešila stále dookola to, prečo práve mne bolo ublížené.
Odpoveď som však nikdy nenašla a myslím, že odpoveď nie je. Jednoducho povedané, každému raz bude ublížené a nikto sa tomu nevyhne. Takisto ako sa nevyhneme ani tomu, aby sme mi ublížili niekomu inému. A možno nechcene, ale stane sa… Trvalo mi to dlho, ale raz sa objavil človek, ktorý mi síce ublížil, ale nikdy som mu nedokázala priať nič zlé. Stála som zoči-voči životu a trpela som každú jednu ranu potichu. Nechcela som nič vracať, lebo je to človek, ktorému by som nikdy nič zlé nepriala.
Stála som tam a na začiatku som sa často pýtala “prečo?”. Časom som s tým však prestala a jednoducho som prijala fakt, že nám občas ľudia ublížia aj nechcene. Alebo jednoducho preto, že sami nevedia ako ďalej. Niekedy sa nájde aj človek, ktorý ťa bude lámať na kusy a ešte si to bude aj užívať, ale ver mi, taký človek si zaslúži akurát tak tvoju ľútosť, nie pomstu.
weheartit.com
Tento “môj” človek ma však naučil, že naozaj treba odpustiť a ísť ďalej. Rany a bolesť sú súčasťou našej minulosti. Ak nenecháme minulosť odísť, nikdy nebudeme schopní začať nový a šťastný zajtrajšok.
Keď budeme stále dookola premýšľať prečo sa veci stali tak, ako sa stali, nikdy nebudeme vedieť byť šťastní. Stálo to veľa námahy, ale naučila som sa nechať minulosť minulosťou. Bolo by však naivné myslieť si, že sa na ňu dá zabudnúť. Nedá. Minulosť bude navždy súčasťou každého z nás. Proste sa jej nezbavíme.
Môžeme ju len uzavrieť. Dať bodku za tou kapitolou a nikdy ju viac neotvoriť. Už navždy nás bude tam niekde v podvedomí strašiť. A som si istá, že každý jeden z nás si tú kapitolu aj prelistuje.
Musíme však odpustiť. Sebe, životu a aj ľuďom, ktorí nám ublížili. Istým spôsobom to bude vykúpenie nielen pre nich, ale najmä pre nás. Musíme ísť ďalej s čistým štítom a nebrániť životu, aby nám ukázal to krásne, čo si pre nás prichystal...
