Všetko zlé je na niečo dobré – v tejto jednoduchej vete je skryté toľké množstvo pravdy. Nikdy som sa však nad ňou akosi dlhšie nezamýšľala, pretože „tak sa to proste hovorí“. No teraz, keď si preč, sa zamýšľam asi nad všetkým podstatným aj nepodstatným. Teraz už viem, že to, ako si mi ublížil, by som si mala vážiť. Že je to hlúposť? Vôbec nie. Nikdy by som bez toho nepochopila, čo som pre teba znamenala. Respektíve neznamenala…
Chcela by som vedieť, či si si niekedy uvedomoval, čo pre mňa znamenáš ty. Možno si nemal ani poňatia. Keby to tak bolo, možno by si to nespravil. Možno by si sa zľutoval a ušetril by si ma toho celého bolestivého procesu. Možno by ti to jednoducho prišlo ľúto. Lenže opak je pravdou. Tebe nič ľúto neprišlo. Tebe sa nič zlé z tvojej strany nezdalo.
Niekedy to celé bolo ako časovaná bomba, ktorá tikala v mojej hlave čoraz viac. A ja som vedela, že sa blíži začiatok ťažkej etapy môjho života.
tumblr.com
Snažila som sa to zachrániť…
Asi ako každá milujúca osoba. Vtedy som nechápala, prečo to ty nerobíš. Nechápala som, prečo si robil presný opak. A teraz neviem, či si mám nadávať, aká som bola slepá, alebo sa smiať z mojej naivity. Pre teba to boli vždy len slová a zveličovanie. Už mi je jasné, prečo to pre teba nič viac neznamenalo. Pretože ty si to tak nevnímal. Ty si to tak necítil.
Už som však nemala silu s tebou bojovať, a tak som ťa nechala ísť. Ušetrila som ťa toho môjho „teatrálneho“ snaženia sa. Zato ty si ma neušetril vôbec ničoho. Najväčším paradoxom je, že by som ti naozaj chcela poďakovať. Chcela by som ti poďakovať za tie rany, za bezmocnosť, za slzy a za všetky pády, ktoré som kvôli tebe musela absolvovať.
Vieš prečo?
Pretože tie rany ma prinútili zamyslieť sa nad všetkým. Nad tým, či mi to vlastne stojí za tú bolesť. Moja bezmocnosť mi dopomohla k tomu, aby som opäť niekde v sebe našla silu. Všetky slzy, ktoré som kvôli tebe vyronila, som si jedného dňa hrdo mohla zotrieť z tváre. A keď som aj tisíckrát kvôli tebe spadla na samé dno, vždy som sa nejakým zázrakom dokázala zodvihnúť. Síce nie hneď a nie ľahko, ale dokázala.
pinterest.com
Ak by si mi neublížil, možno by sme boli stále spolu. Možno by som bola stále šťastná. Žila by som s pocitom, že je všetko v poriadku a že si šťastný aj ty. Žila by som v klamstve. A úprimne, oveľa radšej som si prešla všetkým tým zlým.
Pretože… Byť s niekým, kto mi neustále klame, iba sa so mnou hrá a má ma ako dočasnú zábavku, kým nepríde niečo lepšie? Takto si mi aspoň konečne otvoril oči a ja som zistila, s kým som vlastne stratila nenávratné obdobie môjho života.
Keby si tak len vedel, čo som vtedy prežívala…
Ako mi asi bolo. Keby to len bolo také jednoduché a mohol by si cítiť všetko to, čo som cítila ja. A aj keby som to veľmi chcela, nemôžem ti nič také želať. Pretože ja mám stále srdce. Pretože viem, čo si pre mňa znamenal. A ty to vieš tiež. Nedokážem byť takou, aký si bol ty…
Hoci viem, že sa nikdy nič z toho nedozvieš. Pretože sa už nezaujímaš. Pretože si sa nikdy ani nezaujímal. A preto ti skutočne patrí moje veľké poďakovanie. Vďaka tebe viem, akého človeka po svojom boku už nikdy nechcem mať.
Coverphoto: thoughtcatalog.com
