Stále dookola si kladiem túto otázku, no pravda je taká, že odpoveď na ňu poznám. Odpoveď na túto otázku je nasledovná: ,,Pretože som sa toľkokrát sklamala, že už neverím.” Neviem presne, v čo neverím, no neverím. Stále však verím, že pravá láska existuje. Že existuje láska, pri ktorej sa ti zastaví srdce. Pri ktorej budeš túžiť byť pri človeku, ktorého miluješ, každú jednu minútu, ktorú to len bude možné.
Láska, pri ktorej ten najúžasnejší pocit bude vtedy, keď vedľa neho/nej budeš ležať.
Len tak. Len tak ležať, dotýkať sa a nemusieť nič. Ten pocit úplného uvoľňujúceho šťastia. Ktorý si nikdy v živote nikto za peniaze nekúpil a nekúpi. Verím, že tento typ neutíchajúcej lásky existuje. To však nemení nič na tom, že mám strach.
Mám strach vkročiť do vzťahu. Stále hľadám dôvody, prečo nie. Ak sa chlap nesnaží, poviem si, že mi za to nestojí, pretože o mňa nemá zjavne dostatočný záujem. Ak sa chlap pre zmenu snaží naopak až príliš, je to skrátka príliš. Zažila som si oba typy vzťahu. V jednom som vedela, že nikdy nebudem prvoradou, tou ženou na prvom mieste. V druhom dlhodobom vzťahu by mi chlap zniesol aj modré z neba. Aspoň to tvrdil.
pinterest.com
Realita však bola úplne iná. Pretože láska sa nikdy nedokazuje slovami. Na tú skutočnú pravú lásku slová netreba. Lásku ukážu skutky. Skutky a činy, ktoré je pre vás chlap, ktorý má o vás naozaj skutočný záujem, ochotný urobiť. Chlapov, čo s vami majú krátkodobé úmysly, je vždy veľa. Bohužiaľ, taká je dnešná doba. Dnešná doba, v ktorej sú samozrejmosťou vzťahy na jednu noc. Ak ich vôbec vzťahmi môžeme nazvať. A toto všetko sú dôvody môjho strachu.
Čo ak sa KONEČNE v mojom živote objavil muž, ktorý by mohol byť tým pravým, ale ja ho od seba odoženiem, pretože som vo svojom živote stretla až príliš veľké množstvo nepravých?
Čo ak som sa toľkokrát sklamala, že sa tak bojím, že to príde znova, až to k sebe opäť pritiahnem? Prečo si jednoducho neviem užívať tie úžasné chvíle, ktoré s ním prežívam, ktoré sú ako z rozprávky? Asi preto, že v mojom živote sa nič nedeje jednoducho – ako z rozprávky. Naučila som sa, že všetko, čo získam jednoducho, väčšinou nestojí za to. Mám rada veci, za ktorými si musím ísť tvrdo. O ktoré musím bojovať, ktoré mi nepadnú len tak z neba.
Ty si mi však len tak spadol z neba. Keď som sa konečne naučila byť sama, keď som zistila, že je to vlastne úplne úžasný pocit, keď som sa naučila byť samostatnou silnou ženou. Presne vtedy si prišiel. A ja stále dookola hľadám dôvody, prečo ti neveriť. Taká skrátka som. Navonok silná a úprimná žena, ktorá si len prešla príliš veľkým množstvom sklamaní a ktorá jednoducho neverí, že si ju to ozajstné, skutočné a úprimné šťastie konečne našlo. Naozaj dúfam, že sa mýlim a že nebudeš len ďalším dôvodom mojich sĺz.
Stále je však vo mne hnev. Hnev, ktorý je adresovaný tým mužom, ktorí mi ublížili a ktorí sú zodpovední za to, že to máš ty tak ťažké. Ešte raz mi to prepáč.
