Jednoducho to prišlo. Akosi som sa blokla. A nejde to vrátiť späť. Neverím nikomu. Od nikoho nič nečakám. Beriem veci s rezervou. Nedávam viac šancí ako jednu. Nečakám zázraky a nečakám, že sa môj život zmení na rozprávku. Ľudia iba sľubujú, ale ja už nie som bábika na motúziku…
Naučil ma to život? Alebo som na to prišla sama? Bolo toho tak veľa? Tak veľa kopancov? Sĺz? Sklamaní? Možno toho nebolo až tak veľa, možno niektorá z vás prežila oveľa väčšie peklo.
Možno by som sa od vás mohla inšpirovať. Ale aktuálne nechcem. Nemám náladu, chuť, silu, čas a žiadne chcenie. Chcem len byť a vydržať v stave, ktorý chráni moju dušu a moje celé ja.
pinterest.com
Vybudovala som si okolo seba múr…
Už sa zaň nikto len tak ľahko nedostane. Stojím ako vojak v poli a viem, že tentoraz je to celé iba o mne. Možno prídu takí, ktorí to so mnou budú myslieť vážne. Možno prídu takí, ktorí mi budú chcieť ukázať, že svet nie je iba čiernobiely. Nech sa páči, príležitosť máte. Ľahké to však nebude.
Jazvy na srdci a na duši mi ostanú navždy. Možno zblednú a stratia svoj tvar, ale stále ich tam cítim. A viem, že nateraz žiadne ďalšie nezvládnem. Preto kráčam sama. Sem-tam s niekým, kto však nemá moju plnú dôveru. Viem, že je to sebecké, naivné, detinské a možno aj nesprávne. Žiaľ, neviem, ako sa inak ochrániť. Nikto iný pri mne nestojí, nechráni môj múr, moje srdce a dušu. Nikto v mojom okolí nie je taký, aby sa o mňa staral tak, aby som nemusela byť svoj najväčší nepriateľ. Tak som si vybudovala svoj vlastný ochranný systém.
Neviem, či to prejde. Neviem, či to odíde. Neviem, či niekedy budem schopná ešte niekomu plne dôverovať. Možno tie pocity odídu ako zima. Možno jar prinesie nielen slnko do mojich dní, ale aj dôveru.
Dnes to jednoducho nejde. Nepokúšajte ma. Nepýtajte sa ma prečo. Rešpektujte to. A pokiaľ si myslíte, že vy ste ten, kto toto všetko dokáže zmeniť, dokážte mi to. Lebo ja som v tomto svete stratila trochu zmysel.
Ale hľadám ho. Chcem ho nájsť a viem, že časom sa všetko zmení. No teraz potrebujem len seba. Potrebujem, aby jazvy vybledli, aby sa more vo mne upokojilo. Je to len obdobie, viem, no každý z nás ho občas potrebuje. Potrebuje si vyčistiť hlavu a chytiť druhý dych…
Preto teraz chodím po svete najradšej sama.
Coverphoto: www.pexels.com
