Verila som ti. Verila som ti, že to nikdy neurobíš. No ty si to spravil. Napriek všetkému. Napriek tomu ako som ťa vtedy milovala si mi takto veľmi ublížil. Podviedol si ma. Aj keď si vedel, že ja by som ti to nikdy neurobila. Aj keď si vedel, ako veľmi som ťa vtedy milovala a aj keď si vedel, že ja by som pre teba spravila aj to posledné. Bola som tvojou samozrejmosťou, zatiaľ čo ty mojou prioritou. Aj keď mi niečo vo mne stále nahováralo, že si toho bol schopný.
Že si bol schopný stráviť noc s inou, zatiaľ čo ja som ležala vo svojej posteli a neprestajne myslela na teba, neverila som tomu. Neverila som tomu, že práve ty by si toho bol schopný. Myslela som si, že si iný. Iný ako všetci naokolo v dnešnom svete, ktorí sa podvádzajú, klamú si. Myslela som si, že naša láska bola iná, že vydrží navždy. Ach bože, ako som len mohla byť tak veľmi naivná. Skrátka som si myslela, že ak som ja typ ženy, ktorá nikdy vo svojom živote nepodvedie, si ty ten typ muža. Kamaráti, ktorí ťa poznali by dali za teba ruku do ohňa. To by však netušili, ako veľmi by sa pri tom popálili.
Stalo sa. Nezmeníš to. A aj keď som ti postupom času odpustila, zabudnúť na to nezabudnem nikdy. Je to niečo, čo vo mne zostane po zvyšok svojho života. Zostane to vo mne ako najväčšia zrada, najväčšie klamstvo, ktoré voči mne bolo spáchané. Pozeral si sa mi do očí niekoľko rokov, aj keď si vedel, čo si spravil. Ja som to vtedy len tušila, no nechcela si to pripustiť. Modlila som sa každý deň, nech sa mýlim. Nech nepočúvam svoju predtuchu. Nech skrátka nemám pravdu a ty by si mi nebol schopný tak veľmi ublížiť.
Na dosť dlhú dobu si ma zničil. Zničil si mňa, moje sebavedomie, moju dôveru k iným mužom. To sú veci, ktoré si ty ani neuvedomuješ, aj keď ťa to, čo si dávno spravil určite strašne trápi. Bol to tvoj životný omyl, životná chyba, ktorú však už v živote nevrátiš.
Prepáč mi, že to poviem takto, ale mal si na to myslieť vtedy. Mal si na to myslieť v momente, keď si sa dotýkal inej ženy, zatiaľ čo som ťa ja milovala. Mal si na to myslieť vtedy, keď si sa vedľa nej zobudil a začali ťa postupne zaplavovať výčitky svedomia. Pretože ja som vtedy ležala doma a myslela na teba. Ako každú jednu minútu svojho života. Mal si na to myslieť vtedy, keď sme sa hádali, ja som ti povedala ako sa bojím, že ma raz vymeníš alebo podvedieš a ty si tvrdil, že by si to nikdy nespravil.
Pár krát sa stalo, že sme mali obaja pri takomto rozhovore slzy v očiach. Moje slzy boli plné strachu, že sa to raz stane, no boli úprimné. Tvoje slzy boli plné výčitiek svedomia, pretože sa to už stalo. Stalo sa niečo o čom som sa nikdy nemala dozvedieť, pretože by som ti to nikdy nezabudla a vedel si, že to bude náš definitívny koniec. A to si ty nechcel. Nechcel si o mňa prísť kvôli jednej jedinej chybe.
Osud to však tak chcel. Osud chcel aby sme neboli spolu, aj keď som sa vždy snažila o opak. A vieš čo? Dnes zaspávam vedľa niekoho iného, kto mi dáva toľko lásky, koľko mu dávam ja. V kútiku svojho srdca mám stále strach, aby sa to nestalo znova, no na druhej strane viem, že on by toho schopný nebol. On by nebol schopný ublížiť mi a zničiť ma tak, ako si ma zničil ty.
Dúfam, že sa nemýlim.
Coverphoto: Photo by Vladislav Muslakov on Unsplash