“Nemám nič” Tak sa v preklade volá pieseň od Whitney Houston, ktorá ma z toho dostala. Taká moja, povedzme, že zotavovacia pieseň. Niekomu pomáha samota a kniha, niekomu párty plná zábavy, a mne, zdá sa, práve Whitney.
Vieš, nikdy hudbu bezhlavo nepočúvam. Zakaždým, keď sa započúvam do nejakej skladby, okamžite analyzujem jej text, hudbu, aj prevedenie samotného interpréta. Pomaly sa zo mňa za celý život stáva hudobný kritik. V tejto skladbe však nepočujem žiadne slová. Možno je to zámer samotnej speváčky, a možno len na mňa pôsobí táto pieseň tak upokojúco. Ťažko povedať.
pinterest.com
Táto skladba sa pre mňa stala akousi výnimkou. Výnimkou potvrdzujúcou pravidlo, že aj keď dojem zo samotného textu nemám, zanechá vo mne presne ten pocit, ktorý má navodiť. Nepočujem v nej nič. Hoci som sa už tisíc krát snažila sústrediť na jej text, zvládnem to sotva po prvý refrén. A potom ma v myšlienkach prenesie niekam presne do “toho” obdobia.
Neviem, čím si táto skladba našla ku mne cestu. Prišla tak z ľahka, ako chodí láska. Tak jemne a emotívne.
Jednoducho ma rozplakala.
Rozplakala bez toho, aby som vedela o aký druh pocitu ide. Počúvala som ju v období, keď sa ti slzy tisnú do očí bez akéhokoľvek racionálneho významu. Proste vždy. Nejak som sa do nej bezhlavo započúvala a slzy som zrazu nevedela zastaviť. Vyrevala som zo seba všetko. Všetky zlé pocity a všetka bolesť ma zrazu opustila ako keď vytrasiete z kabelky omrvinky. Ono možno práve toto mala tá skladba dokázať. Možno mi len chýbal výpustný ventil.
pinterest.com
Možno som len potrebovala vyliať zo seba všetok strach a bolesť, ale po takom dlhom čase “chladnej žene” chýba návod.
A presne to mi táto skladba dala. Návod nato, ako sa uvoľniť vo chvíli, kedy sa od teba očakáva, že budeš silná. Návod nato, ako plakať. Návod nato, ako odštartovať novú kapitolu svojho života aj po tom, čo už vôbec nevládzeš.
pinterest.com
Neviem ako u teba, ale u mňa je to práve hudba, ktorá mi pomáha. A táto skladba o to viac. Vtedy síce spôsobila asi mesačné kvílenie doma do vankúša (cháp plač). Dnes mi však pripomína… zakaždým navodí spomienky. Kedykoľvek túto moju “out of reality” skladbu počujem v rádiu, usmejem sa. Nie je to preto, že by som na to obdobie s radosťou spomínala. To rozhodne nie. Je to skôr vedomím, že som už preč. Preč od tých momentov, ktoré mi trhali srdce na kusy. Preč od tých chvíľ, ktoré mi ubližovali.
Preč. Ja som už za tým.
Vtedy, pri počúvaní tej skladby, som mala dojem, že sa už nikdy v živote neusmejem. Že uz nikdy nebudem šťastná. A pozrime sa. Dnes som tou najšťastnejšou ženou na zemi a už si nikdy nenechám tak ublížiť, ako kedysi.
Niekedy proste potrebujeme ventil. Taký, ktorý sa po čase opäť zahojí a nebude viac viditeľný. Preto si nájdi aj ty jednu svoju “out of reality” skladbu a nechaj ju urobiť za teba špinavú robotu.
Uvidíš, plač ti pomôže. Tento plač áno.
