Netušíš koľko krát som si želala, aby si sa vrátil. Aby som ti mohla znova veriť a oprieť sa o teba, keď bolo najhoršie. Aby som ti mohla opäť zveriť svoje srdce bez obáv. Želala som si vrátiť čas, aby som mohla čosi zmeniť. A vymazať deň, keď nás dostihla realita.
Netušíš ako často som plakala pre spomienky. Ako často som počula tvoj hlas vo svojich snoch. Istý čas som bola osobou, ktorej jediným snom bolo môcť ťa znova objať, pozrieť sa ti do očí. Nemôžeš vedieť, ako veľmi si mi chýbal. Tak veľmi, že som si predstavovala, aké by to bolo, keby si neodišiel.
Verila som, že keby sme mali ešte šancu, nedovolili by sme, aby zapadlo slnko a jeden z nás sa stratil v tme.
pinterest.com
V mojich myšlienkach a v mojom srdci, si bol stále so mnou. No občas bolo príliš ťažké zmieriť sa s tým, že sa ťa viac nemôžem dotknúť. Boli dni, keď silnej žene padala maska úsmevu. Keď nemala odvahu pokračovať ďalej bez teba. Bolo to niečo, čo sa dá označiť ako ťažké obdobie. A trvalo pekelne dlho.
Toto obdobie zanechalo na mne stopy. A zisťujem to až teraz, keď vidím, ako sa ku mne vraciaš.
Počula som, že si sa na mňa pýtal mojich priateľov. Vraj ťa zaujíma, ako sa mám a čo robím. Vraj vieš o mojich úspechoch a si na mňa hrdý.
Povedal si, že si šťastný, že si plním sny. Zvláštne, že to povedal jediný sen, ktorý sa mi nikdy nesplnil.
Vraj ti chýbam. Vraj si to takto nechcel, lebo som to bola ja, kto sa s tebou prestal rozprávať. Keď som sa to dozvedela, musela som sa zasmiať. A ľutovať ťa, pretože máš zjavne krátku pamäť.
Vedel si, že som ťa milovala a že by som ťa nikdy neopustila. Bola som to ja, kto prosil, dúfal a veril. Ja som stále živila iskričku nádeje, že znova bude všetko v poriadku. Ale aj tá časom vyhasla, keď už horela príliš dlho.
Nevrav, že si nespomínaš, ako som zabudla na svoju hrdosť a prosila ťa, aby si ostal. Ako som kvôli tebe vyvádzala také hlúposti, že som si nebola istá, či som sa nezbláznila. Napriek tomu naozaj dokážeš byť až taký pokrytec, že vinu za náš koniec pripisuješ iba mne?!
pinterest.com
Snažíš sa tým ospravedlniť svoje správanie sám pred sebou? To sa skutočne nevieš zachovať ako chlap a priznať svoju časť viny? Súhlasím, nebola som bezchybná. Ale dobre vieš, že ja som nebola tá, kto odišiel…
Myslela som, že ako som sa zmenila časom ja, tak aj ty. No mýlila som sa. Zbabelci sa stávajú zbabelejšími. Spomínam si, ako si povedal, že sa nikdy nevrátiš s prosbou, aby som ti odpustila…nerobíš to teraz?
Dnes už ma nezaujímajú tvoje vysvetlenia, ktoré zväčša nedávajú zmysel. Radím ti iba, aby si išiel ďalej tak, ako som išla ja. Do minulosti sa nemôžeš len tak vrátiť a vziať si odtiaľ, čo chceš. Neľutuj. Nedúfaj. Nepros. Nerob chyby, ktoré som robila ja.
Čo raz stratíš, to viac nezískaš späť. A už vôbec nie, ak to necháš odísť ty sám. Nezískaš späť nič, o čo si nebojoval. Nezískaš späť nič, čoho si sa sám vzdal…
