Občas mňa samú dokáže prekvapiť, aká naivná stále som. Myslela som si, že som sa už dosť poučila. Že som prežila dosť sklamaní na to, aby som opäť niekomu len tak začala veriť. Napriek tomu sa to stalo znova. A nebolo to tým, že by som svoju dôveru nepovažovala za cennú.
Nič nesľuboval. Nekŕmil ma sladkými rečami. Jednoducho bol pri mne. Bez vidiny budúcnosti a bez spomienky na minulosť. Nemala som teda dôvod mu neveriť, pretože keď nič nesľubuješ, nemôžeš ani sklamať. Mala som pocit,že je pri mne vždy, keď ho potrebujem. Neskôr som však zistila, že bol pri mne len vtedy, keď to potreboval on.
pinterest.com
Stretli sme sa práve v období, keď som netúžila po žiadnom vzťahu, ani som nemala chuť spoznávať niekoho nového. Nepremýšľala som nad tým, či mu chcem dať šancu a on ju nežiadal. Pri ňom som sa od začiatku cítila príťažlivá a žiadaná, a presne to som vtedy potrebovala.
Ležím pohodená vo svojej posteli, mám pocit, že ten biely strop sa na mňa pomaly sype. Myšlienky sa točia okolo neho, zlievajú sa do intenzívneho pocitu, že som zase niekde urobila chybu. Len neviem, či to bolo vo chvíli, keď som súhlasila so stretnutím alebo až vtedy, keď som mu dovolila, aby ma pobozkal, hoci som mala pocit, že to skončí sklamaním.
Prstami pohládzam prikrývku, ktorá ešte stále vonia po ňom. Viem, že by som sa mala prestať ľutovať, vstať a pokračovať v ceste za svojimi snami. Ale cítim, že ak si toto neodtrpím, bude ma to prenasledovať, až toho bude priveľa a depresia nado mnou prevezme kontrolu. Možno plač by mi pomohol, ale nedokážem sa rozplakať, pretože necítim až takú bolesť, aby som plakala.
Nenadávam si, pretože nie som prvá ani posledná, ktorá takto naletela nejakému mužovi. Nevyčítam si to, pretože ženská naivita je podnietená jedine prirodzenou túžbou byť milovaná, byť chcená a túžbou pre niekoho niečo znamenať.
Nenapadlo ma, že nie som jediná. Nechcela som to vedieť. Možno som schválne ignorovala všetky náznaky. Ignorovala som dokonca aj svoju intuíciu, ktorá šepkala, že čosi nie je v poriadku. Dnes, ale priznávam, nechcela som to riešiť, pretože som sa bála, čo sa dozviem.
pinterest.com
Viem, že ani pre jedného z nás niet ospravedlnenia.
Nebudem pre nikoho druhou voľbou. Tou, ktorej zavoláš, keď tá tvoja nemá čas alebo náladu. Nebudem viac tou, čo ťa víta upravená v čipkovanej bielizni a odovzdá ti svoje telo kedykoľvek chceš.
Cigaretový dym stúpa k nebu a rozplýva sa ako prchavé spomienky, v ktorých sme spolu. Hoci neubehli viac ako tri týždne odkedy sme sa videli naposledy, mám pocit, že je to už niekoľko rokov. Zdá sa mi taký vzdialený len preto,že nikdy nebol naozaj môj?
Tu i tam mi napadne jednoduché slovné spojenie, ktorým nazývam nejasný obraz ženy, ktorá stojí po jeho boku: tá jeho. Pochybujem, že sa o mne vôbec niekedy dozvie. Nespája nás láska k jednému mužovi, pretože to, čo som k nemu cítila, sa len podobalo na lásku. Iba sme sa istý čas o neho delili bez toho, že by sme o tom vedeli. A on bol šťastný, že stojí medzi nami, pretože mohol mať vždy presne tú, na ktorú mal práve chuť. Viem, že sme obe celkom odlišné, zbabelo dúfam, že ich nikdy neuvidím spolu. Tuším totiž, že niečo pre mňa znamenal, vďaka Bohu, neviem čo presne. Odišiel totiž skôr, než som to zistila.
Našťastie sa človek zo svojich chýb učí a najviac sa naučí na tých, kvôli ktorým trpel. Verím, že dokážem opäť niekomu veriť. Len si dám väčší pozor komu. Pretože nie všetci ľudia sú taký, akými sa zdajú. Napriek tomu nestrácam nádej a dám si šancu veriť opäť.
