Bol si môj sen, celý ten čas, čo som obchádzala okolo teba. Dúfala som, že si ma všimneš. Tak veľmi som dúfala. No nič sa nestalo. Absolútne NIČ.
Nesťažujem sa, len som sklamaná. Venovala som ti mnoho úsmevov, objatí, obrovskú časť môjho krehkého srdca. Vedome či nevedome, odišiel si. Odišiel a nechal tu mňa. Vykradol si sa z môjho života akoby nič. Ostali mi po tebe len spomienky a bolesť v duši. Bol si dôvodom pre plač i úsmev. Hnev aj túžby. Snahu zlepšovať sa deň po dni. Krok po kroku ísť k vytúženému vrcholu. K tebe.
pinterest.com
Lenže ty si mi nikdy nedával šancu…
Netúžil si po mojej prítomnosti. Nechcel si, aby som ti písala. Jednoducho si nemohol zniesť moju prítomnosť. Nikdy. Nikdy si nemal ani len kúsok solidarity na to, aby si mi povedal, že ti to je ľúto.
Mala som sa tváriť, že si v mojom živote nikdy neexistoval. No ako by sa to dalo, keď mi na tebe tak veľmi záležalo?
Fakt mi je ľúto, že nie som taká bezcitná ako ty. Prosím, pochop, že som žena.
Kvôli tebe som chcela byť lepšou, krajšou, optimistickejšou – jednoducho všetky ženské ideály. Nechápem. Celý ten čas. Nekonečný čas si to videl. Vnímal si, že ja vnímam teba. Vyhovovalo ti byť stredobodom pozornosti. Chcel si to sám. Postupom času si sa stával populárnym. Bol si žiadaný, namotával si ženy, využil ich a následne odkopol. Samozrejme, nebola by som to ja, keby som stále nesnívala a nepozerala na teba cez ružové okuliare. Tieto „drobnosti“ som prehliadala. Minimálne som sa o to snažila.
Pravdupovediac, každé jedno dievča, motajúce sa okolo teba, ma ranilo…
Zdalo sa mi, akoby si mi nenápadne každým jedným podkopával nohy. Prestávalo ma to baviť. Tieto tvoje hry boli fakt nezmyselné a zákerné z môjho uhla pohľadu. Zatiaľ, čo ty si si užíval, ničil si sám seba. Posledné kúsky tvojej dobrej vôle a skromnosti zmizli. Preč. Žiaľ, všetky sme ti k tomu dopomáhali. Dokonca aj ja. Tvrdohlavo som zostávala. Bol si naučený vyberať si. Hádzali sa ti priamo do náručia. Jedna po druhej. Stával sa z teba namyslený človek, zatiaľ čo ja som „sedela v kúte“ a „tajne“ ťa obdivovala.
Ak by som mohla vrátiť čas, chcela by som ťa cítiť zas.
Aby som mohla počuť svoj hlas, ktorý tak vravel, že verí v nás.
Len tvoje myšlienky boli čistý omyl, ktoré mi srdce načisto zlomil.
Ostala len veľká rana, v hlave iba krutá zrada.
Pocit na srdci, čo bolo zlé, keď posledné objatie bolo silné.
Či čisté klamstvo, falošná tvár, keď som ti hľadela do očí, nebolo to fajn.
Teraz iba kráčam po ceste, neviem sa vrátiť späť, mám zvláštny pocit, nepatrí mi svet.
Tisíce myšlienok, pocit úzkosti, v očiach slzy nádeje, zúfalosti.
Čo čas nechce, bolesť nejde preč, v srdci zabodnutý lásky meč.
Chcela som len zabudnúť a pohnúť sa ďalej, čo mi len ostáva čakať na nádej…
Môj pohár trpezlivosti pomaly, ale isto pretekal…
Nepáčilo sa mi, akým smerom si sa uberal. Nebol si v živote šťastným. V konečnom dôsledku, osud to zariadil sám.
„Aj keď sa ti zdá, že tvoj svet sa rozbil na márne kúsky neplač.
Pozbieraj črepy a začni sa smiať. Veď črepy nosia šťastie.“
Dievčatá, sklamané, smutné, single, či zaľúbené, nedajte sa. To, že patríte k nežnému pohlaviu, neznamená, že nie ste silné. Život je už raz taký. Uvedomujte si svoju hodnotu a ľudí, ktorí si vás zaslúžia.
AUTOR: Karin Klapková
Coverphoto: unsplash.com
Ak aj ty v duši nosíš príbeh, ktorý ťa ťaží, teší alebo robí výnimočnou, a chceli by si sa oň podeliť, pošli nám ho na ulomkyzeny@gmail.com.
