Občas nie je jednoduché žiť. To všetci dobre vieme. Občas si myslíme, že sme v poriadku, ale potom sa stane čosi, čo nás presvedčí, že nie sme. Alebo sme iba unavení zo života. Z úsmevov, za ktorými sa skrýva klamstvo. Z rán, ktoré sa síce hoja, ale niekedy ešte zabolia. A vtedy pochopíme, že jediné, čo nám pomôže, je čas.
Nie je zlé stráviť nejaký čas osamote. Bez ľudí, ktorí sú neustálou súčasťou nášho života. Nie je to útek od problémov, skôr spôsob, ako nabrať novú silu. Liečivé účinky času sú všeobecne známe. Nie je na škodu ich vyskúšať.
Viem, že som už bola v poriadku. Myslím tak skutočne v poriadku, pretože keď som sa smiala, smialo sa aj srdce. Duša si opäť všímala nepatrné maličkosti života a ja som si znova začala užívať spoločnosť svojich priateľov. Už som takmer bola taká, ako predtým. Ale potom sa objavilo nečakané poznanie, o ktorom som si myslela, že sa ma nedotkne, pretože súvisí s dávnou minulosťou. Veľmi som sa mýlila…
pinterest.com
Nedá sa povedať, že by som cítila znova tú istú bolesť. Ale dotklo sa ma to. Ako keď sa dozviete niečo šokujúce o osobe, ktorá bola v jednej kapitole vášho života pre vás dôležitou. Prekvapí vás to, pretože by ste čakali čokoľvek, ale toto nie. A na moment neviete, ako reagovať.
Je to už týždeň, ale ja som sa nepohla zo svojej izby. Všetko išlo bokom, hoci viem, že to nie je správne. Netrápim sa a neplačem, iba jednoducho čakám, kedy to odznie. Čakám, kedy si zvyknem na novú situáciu, kým prijmem tú myšlienku. Netúžim po spoločnosti. Cítim sa bezpečne vo svojej dočasnej samote. Ja viem, že to prejde. Ale dnes to nebude.
Stále mám rada svojich priateľov a rodinu. Vo všeobecnosti mám rada ľudí, hlavne tých, s ktorými sa viem porozprávať a zabaviť. Ale teraz odmietam ich spoločnosť, pretože mi nemôžu pomôcť. Nech povedia čokoľvek, cítim sa nepochopená. Ale nemám im to za zlé, pretože to, čo sa teraz so mnou deje, jednoducho nemôžu pochopiť. Nikdy neboli v mojej situácií. Preto nemôžu vedieť, ako sa cítim. Hoci viem, že sa snažia mi pomôcť, momentálne nie je v ich moci zariadiť, aby som sa cítila lepšie. Preto volím ticho samoty, aby som sa mohla započúvať do svojho vnútra.
Chcem povedať, že stráviť čas iba v spoločnosti seba samej, je celkom normálne. Pretože presne to občas potrebujeme. Je normálne ostať doma, ak sa necítiš na to niekam ísť. Je normálne povedať nie, priatelia to pochopia.
Je v poriadku dopriať si čas, presne tú dávku času, ktorú potrebujeme na to, aby sme opäť mohli byť v poriadku a boli znova silní.
Spočiatku som si totiž sama myslela, že so mnou nie je niečo v poriadku, keďže za zvyčajných okolností nevydržím bez svojich priateľov ani jediný deň. Teraz ale viem, že je to v poriadku. Že potrebujem byť chvíľku sama, aby som sa vyrovnala s novou situáciou. A aby som mohla pokračovať vo svojej ceste.
pinterest.com
Pretože, úprimne, radšej strávim teraz nejaký čas osamote, ako by som sa mala tváriť, že je všetko ako má byť a tým klamala okrem iných aj samu seba. Nechcem viac potláčať v sebe emócie, pretože keď ich bude priveľa, prepadnem depresií. A ďakujem, ale o to nestojím.
Niektoré veci sa nás jednoducho dotknú. Nezáleží na tom, ako ďaleko sme sa už dostali a ako veľmi sme nad vecou. Ale bude to v poriadku, pretože čas pomôže. Zvlášť, pokiaľ ide o situácie, ktoré nemôžeme zmeniť, jedine ich prijať také, aké sú. A to sa nie vždy dá hneď…
coverphoto: pexels.com
Naša nová kniha o ženskom svete je už dostupná aj s venovaním priamo u nás – TU.
