Ubehol dlhý čas. Niekto by možno povedal, že je to už príliš dlho pre takú mladú ženu, ako si ty. Možno to aj čas od času počúvaš od svojho okolia… No iba ty a nikto iný vieš, ako si sa cítila, keď ste učinili rozhodnutie, ktoré zmenilo váš život. Rozhodnutie, ktoré zmenilo jeho, Teba, zmenilo vás. Len ty vieš, aké ťažké to bolo. Len ty vieš, ako hrozne si sa cítila, keď ste sa rozhodli ukončiť váš vzťah. Len ty občas ešte počuješ, ako celé tvoje vnútro kričalo od zúfalstva, keď ste sa rozhodli preťať vaše puto.
Aj dnes, po niekoľkých rokoch, si niekedy bez toho, aby to tvoja myseľ chcela, bez toho, aby si to chcela ty, vybavíš ten deň. Deň, kedy ste to obaja „vzdali,“ pretože ste mali pocit, že ak zostanete spolu, ak naďalej budete blúdiť labyrintom plného výčitiek, hádok, žiarlivosti a nepochopenia, že vás to oboch zabije. Pud sebazáchovy vám čoraz zreteľnejšie velil: „Uteč, zachráň sa!“ A tak ste sa zachránili. Ty si sa zachránila.
unsplash.com
V deň, ktorý bol odetý do smútočnej čiernej…
V deň, kedy spolu s tebou plakal celý vesmír, ešte aj počasie do bodky, alebo lepšie povedané do kvapky, si sa zaprisahala, že už nikdy nebudeš milovať. Že už nikdy nechceš a nebudeš trpieť. Že už nikdy sa nebudeš starať o chlapa, že už nikdy ti nebude na žiadnom chlapovi záležať. Už nikdy sa nechceš a nebudeš o žiadneho chlapa báť. Už nikdy…
Veď žiadna láska = žiadny stres, žiadne trápenie, zbytočné emócie, vrásky na čele, prebdené noci.
Vtedy, pred tromi rokmi, ti toto „riešenie“ prišlo famózne…
Myslela si si, mala si pocit, že si mohla na túto spásonosnú myšlienku prísť už skôr. Omnoho skôr. Veď konečne z teba, z celého tvojho udupaného ja, spadli okovy! Konečne si si mohla vychutnať čokoládu a kopce zmrzliny bez výčitiek svedomia, že priberieš, lebo jemu sa páčia iba ultraštíhle ženy. Konečne si si mohla dať ostrihať vlasy bez obáv, že sa mu nebudeš páčiť. Znova si mohla ísť na diskotéku s priateľmi bez strachu, že ťa bude doma čakať on s paľbou výčitiek a žiarlivostnými výlevmi. Konečne si sa prestala zožierať hľadaním odpovedí na otázky typu: „Prečo so mnou nechce tráviť viac času? Prečo mu je takmer všetko prednejšie než ja? Prečo mi nedokáže byť oporou? Som pre neho ešte stále príťažlivá?“
Ako sladkú čerešničku na torte si toho tak veľa nemusela. Nemusela si mu už variť jeho obľúbený perkelt a vypekať tú bublaninu s malinami. Už si nemusela po ňom sklápať dosku na toalete a každý deň mu žehliť košele do práce. Už si nemusela pri ňom za každých okolností stáť, riešiť nevyriešiteľné… Plnými dúškami si si po období plnom utrpenia, siahnutím si na dno, vychutnávala znova narastené krídla. A bolo to fantastické! Nie. Bolo to jedným slovom neopísateľné!
No v tento deň, v túto hodinu, minútu, sekundu, v tento okamih nemôžeš povedať, že ten opojný, neopísateľný pocit trvá. Áno, bolo to fantastické, ale už nie je.
unsplash.com
Nastala zmena…
Nevieš ju ešte úplne presne pomenovať, ale aj keď máš takmer všetko, čo si kedy chcela a darí sa ti dosiahnuť takmer všetky ciele, ktoré si si vytýčila, aj keď si nespútaná a nekonečne voľná, tak nekonečne voľná, presne tak, ako si si to priala, a jediný, o koho sa musíš starať, si ty sama, niečo ti predsa len chýba. Je to neurčitý pocit. Si nesvoja. Každým prežitým dňom viac a viac.
Občas ťa aj napadne TÁ myšlienka. Tá myšlienka, že ti chýba niekto, kto kráča po tvojom boku a dokáže s tebou udržať krok. Niekto, komu budeš zaspávať v náručí a len sa pousmeje, keď mu zaslintáš pyžamu. Niekto, komu budeš na raňajky pripravovať omeletu. Niekto, kto ťa s radosťou predstaví svojim priateľom. Niekto, kto vie nielen brať, ale aj dávať. Niekto, pri kom sa budú deliť tvoje i jeho problémy na polovicu a radosť sa bude znásobovať. Chýba ti niekto, ten niekto.
Ten niekto už nebude chlapec, ale muž…
Muž, ktorý už vie, čo chce. Od seba, od teba, od vás. Muž, ktorý ťa bude milovať takú, aká si, a takú, akou ešte len budeš… Aj keď tú myšlienku zo svojej hlavy odháňaš ako otravnú muchu, vracia sa. Stále sa vracia. Vracia sa častejšie, ako by si chcela…
Nemaj obavy, zlatko. Nebudem ti hovoriť, že už nastal čas, aby si si niekoho našla. Aby si si našla jeho. Muža podľa tvojich predstáv… Nič také. To budeš vedieť ty. Ty a nikto iný.
unsplash.com
Môžeš si byť však istá, že ti rozumiem…
Rozumiem zmätku, ktorý sa ťa zmocňuje. Rozumiem tvojmu strachu. Rozumiem, že už nechceš viac prežiť peklo, ktoré máš za sebou. Chápem, že ťa opantáva strach, pretože nie je ľahké dať láske znova šancu. Pretože dať láske znova zelenú, znamená znova veriť. Znova sa oddať. Jej – láske, jemu – mužovi, ktorého budeš milovať. Znova milovať = znova ísť s kožou na trh, byť nahá. Nielen telesne.
Pred láskou sa však nedá ujsť. Po láske nemusíš túžiť. Keď ona zatúži po tebe, príde. Ticho, pomaly, znenazdajky. Nemusíš ju ani hľadať a ani na ňu nemusíš čakať ako kráľovná bielych tenisiek. Ona si ťa nájde aj sama. Prosím, neboj sa svojich pocitov, svojich túžob. Neboj sa svojej rozorvanosti. A už vôbec si nič z toho, čo cítiš, nevyčítaj. Nie si jediná, ktorá „nevie, čo so sebou…“
Vieš, zlatko, verím, že všetko k nám prichádza v pravý čas…
A že všetko sa deje pre niečo. Aj toto obdobie, táto etapa, ťa posúva dopredu. Dopredu a tiež možno k niekomu, s kým doplníš posledný dielik do skladačky, a vznikne tak obraz plný žiarivých farieb, spokojnosti a nekonečného šťastia. Prázdne miesto bude zaplnené…
Možno pomaly prichádza čas, ten čas, kedy budeš úplnou. S ním. S mužom, ktorého si zaslúžiš, ktorého chceš. Možno pomaly nastáva čas, kedy budeš úplná. Budeš úplná s ňou. S láskou. Naozajstnou, pravou láskou.
Coverphoto: Photo by Eneida Nieves from Pexels
