Som. Som žena. A som hrdá, že ňou som. Na všetko, čo nás ŽENAMI robí. Som vďačná, za každú malú možnosť ukázať ženskosť. Na to, ako sa dokážeme meniť. Na to, ako dokážeme ukázať, akými naozaj sme, čo i len tričkom, ktoré dáme na seba. Tým, ako ho dokážeme dať na seba. Som hrdá na to, ako sa nebojíme tej zmeny, ako sme prestali byť utlačované a stláčané vzad … občas mužmi, nastavením sveta, všetkého. Už nestojíme len pri sporákoch. Veď niektoré nás to ani len nebaví. Začali sme stáť na vlastných nohách a tvoriť skvelé veci…
Sme umelkyňami, sme matkami, sme silnými ženami, ktoré často prekonávajú veci, aké si nedokážeme predstaviť. Občas kráčame s rozbitými srdciami v hrudi, občas je to príliš ťažké. Občas sme sklamané, oklamané a niekedy sklamané aj samy sebou. No len niekedy, lebo vidíme lepší zajtrajšok, ako bol dnešok. Niekedy myslíme na minulosť a plačame, pretože to k nej patrí… no tým to pre nás končí. Neplačeme za ňou, plačeme pre spomienky, ktoré máme v sebe. Nehanbíme sa za slzy, už dávno vieme, že často pomáhajú.
pinterest.com
Sme iné a pritom rovnaké
Sme iné, milujeme inak, milujeme iných a áno, občas milujeme tých istých. Milujeme. Nenávidime. Hľadáme a často s radosťou kráčame do toho zakázaného. Strácame milovaných a snažíme sa žiť bez nich, aj keď ani my samy si to nedokážeme predstaviť. No, skúšame to. Dávame silu iným, keď to potrebujú.
Odpúšťame. Odpúšťame mužom, deťom, rodičom, kamarátkam, ktoré sklamali, aj keď ony mali byť tie, ktoré nikdy nesklamú. Prosíme o rady, prosíme o pomoc a pritom potrebujeme len niekoho, kto nás vypočuje. Vstávame na vlastné nohy, keď sme na dne a pritom sa snažíme vyzerať a aj vyzeráme super…
Stále je nás vidieť. Sme silnejšie ako búrka, pretože máme takú silu, no keď nechceme, nenecháme po sebe bordel, len ten čerstvý vzduch. Mlčíme, pretože niekedy je to zlato. Pretože niekedy, chceme mlčať. Nie preto, lebo nám to niekto prikázal. Sme rozdielne a pritom stále také isté. Stále nám tlčú v hrudi tie isté srdcia a ešte sme neprestali túžiť vlastne po tom istom. Po šťastí.
Robíme si, čo chceme
Oo áno, už sa nenudíme, už nečakáme na nášho princa, aby nám vo všetkom pomohol. Aby všetko vymysel, aby prišiel s nápadom. Často máme nápady lepšie. Už vieme kam ísť, kam chceme dôjsť a kam zasa nie. Budujeme svoj život a čakáme, kto do neho s nami zapadne, pretože bude chcieť. Nie preto, lebo by mal… Občas sme single… a je nám tak dobre, občas túžime po láske a niekedy ju aj máme. Nie preto, že nám je smutno, no pretože to tak naozaj cítime.
Sme nezastaviteľné
pinterest.com
A to je to, čo mám osobne na nás ženských najradšej. Naše nadšenie, naše nadchnutie pre niečo, čo chceme. Nech je to čokoľvek, sme nezastaviteľné. Pretože do toho dávame srdce. Niečo, čo možno niekto iný nepochopí. To, že veríme v niečo, čo nie je ani vidieť. No my to cítime. Cítime, že môžme urobiť niečo nemožné a vtedy nás to baví ešte viac. Bojujeme.
Nevzdávame to nikdy. Nech sme kdekoľvek a cítime sa akokoľvek, vždy v sebe nájdeme kúsok nádeje a tvoríme ďalej. Pretože už vieme, že niekedy musíme spáliť cesty späť tam, kde už pre nás nie je nič, aj keby sme možno nechceli. Naučili sme sa lúčiť a dávať zbohom tým, ktorí neboli tí správni, pretože si vážime seba a vieme, čo pre nás nie je dobré a kto pre nás to dobré nikdy ani nechcel. Budujeme svoje šťastie a hlavne… milujeme. Milujeme naplno, vždycky.
Sme ženy, ktoré žijú na 100 %.
coverphoto: pexels.com
Naša nová kniha o ženskom svete, ženskej sile a vzťahoch, Úlomky Ženy 2, je už dostupná aj s venovaním priamo u nás – TU.
