Ona a on. Kapitáni tejto hry. Hlavné postavy tohto príbehu, ktorý sa zdá byť nekonečný. Ona a on. Na prvý pohľad tak veľmi odlišní, ale ako náhle zhasnú všetky svetlá, spadnú všetky masky, tak úplne rovnakí.
Obaja zranení, blúdiaci, hľadajúci lásku pred ktorou majú taký rešpekt a ktorej sa tak veľmi boja znova otvoriť. Oni, čo sa hrajú na bezcitných, lebo tak to menej bolí. Stretli sa náhodou…..ale náhody neexistujú. Stretli sa z nejakého dôvodu. Z akého? Neviem….pre niečo určite…..
Oni, čo sa hrajú na mačku a myš. Na: ľúbim ťa…aj ty mňa? Na: veď ty vieš….Na: daj mi pokoj, ale nechoď preč. Na: odchádzam, ale vieš, že sa vrátim. Na: mám to celé v pi*i, ale nie je mi to jedno. Hra, ktorá nemá meno. Nemá zmysel, pravidlá….možno ani neexistuje.
Bude víťaz ona? Keď premôže svoju najväčšiu slabosť a dá mu konečne zbohom a nikdy viac ho
nevpustí do života?
Možno by bol on porazený, lebo by stratil JU, a takú už viac nestretne. Bola by však ona skutočne víťaz aj keby trpela? Aj keby dobre vedela, že už to s nikým nebude ako s ním, lebo on bol ten prvý, skutočný. Aj keby vedela, že pre nikoho už nikdy nespraví to čo preňho. Na nikoho sa už nebude pozerať ako naňho a nikdy viac nikomu nedovolí ju objať tak, ako to robil on. Bude naozaj víťaz? …..
Je víťazom on? Lebo ju dostal do postele? Lebo dostal jej telo, lenže o to mu nikdy tak celkom nešlo. Bude víťaz aj keď sám vie, že jej duša má 100x takú hodnotu ako jej telo? Aj keď je tá, ktorú nevie vysvetliť? Bude víťaz ak si nájde inú prvý? Aj keď nebude ani zďaleka ako ona. Bude niekedy skutočne víťaz, keď sám vie, že ho nikdy nikto nemiloval ako ona …a asi ani nebude.
Bude táto hra mať víťaza? Hra ktorá je utrpením. Ktorá si dáva pauzy, lebo bez nich by to ani jeden nezvládol. Prestávky, kedy na chvíľu spadnú masky. Lenže nie na dlho..hra pokračuje treba hrať. Treba? Naozaj?
Je to hra, ktorá skúša jej silu. Skúša akú silu má a čo všetko zvládne. Je to na hrane, ale ona to dáva…lebo tam vidí jeho. Jeho, ktorý hrá, ale ani sám nevie prečo. Mohol by už naozaj odstúpiť, povedať game over a odkráčať…jednoducho…. tak nečakane, ako aj prišiel. Mohla by sa vzdať ona. Veď ju tu nedrží nič. Toľko krát to skúsila, ale vždy ju niečo vtiahlo naspäť dohry.
Je tu on len preto, že v nej cíti istotu? Lebo vie, že je tak naivná hráčka, že tu bude vždy? Hrá preto, že
jej chce dokázať, že vyhrá? Lenže, čo znamená výhra? Výhrou by mali byť oni dvaja…jeden pre druhého…ale….
Sú ako bábky v rukách osudu. V hre, ktorú vlastne nikto nechce hrať, ale niet z nej cesty von. V hre, ktorá nemá víťaza, nemá porazeného….v hre, ktorá vlastne neexistuje…dokonalá ilúzia.
coverfoto: www.youtube.com
foto: www.ppcorn.com
