Bol si mojou hviezdou… Niečo ako Severka. Tá, čo žiari viac ako tie ostatné. Tá, ktorá je niečím špeciálna, niečím iná ako tie ostatné.
Dnes už viem, že si bol ako všetky ostatné a špeciálnym si bol iba pre mňa. Bol si mi presne tak vzdialený ako hviezda. Bol si na míle ďaleko a aj keď si často ležal vedľa mňa, bol si nedotknuteľný… Alebo si sa tak aspoň správal. A ja som ťa chcela získať, chcela som ťa tak veľmi, že som bola ochotná urobiť čokoľvek. Stačilo mi tak málo… Iba pocit, že si.
Vždy, keď si mi chýbal, dívala som sa na hviezdy a dúfala, že niekde si a robíš to isté. Vždy, keď som sa chcela vzdať, stačil pohľad na oblohu, spomienka na teba a išla som ďalej.
pinteresst.com
Pravdepodobne o tom ani netušíš, ale bol si mojím najväčším hnacím motorom. Vďaka tebe som sa nikdy nevzdala – ani v tie rána, keď sa mi nechcelo ani len vstať z postele. Keď som chcela zostať ležať pod perinou, lebo som nemala ani chuť žiť.
Je to zvláštne, že človek, ktorý nám berie chuť do života, nám na druhej strane dodáva aj silu žiť a bojovať ďalej…
Aj keď často bojujeme za niečo, čo ani neexistuje. O tie happy endy, ktoré si vytvárame v našej krajine fantázie a niekde tam hlboko aj tak vieme, že sa to nikdy nestane.
Občas však táto krajina fantázie je jediné miesto, kam môžeme utiecť. Ja som sa tam skrývala pred svetom vždy, keď si mi ublížil. Vždy, keď som si sľúbila, že to bol tvoj posledný úder.
Nikdy sa to však neskončilo…
Pri tvojom nemom prepáč som ti vždy odpustila… Alebo som skôr odpustila sebe, že do toho idem zas. Ale keď niekoho ľúbiš, nepoznáš hranice. Bol si mojou hviezdou. Tou, ktorej sa nikto nemohol dotknúť. Na ktorú som nikdy nedala dopustiť… Lebo som vždy verila, že raz bude iba moja.
Lebo som verila, že si uvedomíš, že ťa možno nikto nebude ľúbiť viac ako ja… Nevedela som, že to láska nebola. Že to bolo niečo úplne iné a ty si bol úplne iný, ako som si ťa predstavovala. Niekedy sme my ženy tak zaslepené, že nevidíme to, čo každý iný vidí.
Nič však netrvá večne…
pinterest.com
Ako sa hovorí, každý pohár raz pretečie… Tak ako aj ten môj. A zrazu mi nestačil pohľad na oblohu a myšlienka na teba. Zrazu som si uvedomila, že mi to vlastne nikdy nestačilo…
Potrebovala som teba. Pri mne… A zrazu mi bolo jasné, že už nemám čas na teba čakať. Že už sa ďalej nemôžem prizerať, ako mi život uniká len preto, že čakám na teba.
Dnes už viem, že to nie je správne. Že nemôžeme stratiť svoj život kvôli niekomu, kto o nás nestojí. Viem aj to, že si nikdy nesedel tam niekde v diaľke a nedíval si sa na hviezdy a už vôbec si na mňa nemyslel… Ty predsa taký ani nie si.
Viem, že som tu bola vždy len ja… Sama pre seba a ty si bol len občasný hosť v mojom živote… Človek, ktorému som svoje zadné dvierka nechávala otvorené až príliš dlho. Raz za čas si zablúdil a cesta ťa zaviedla ku mne… A ja som tam bola a čakala. Lenže to nebolo správne. Dnes už viem, že ľudia sa len tak nemenia, že keď sa o nás chcú zaujímať, tak si budú hľadať spôsob a nie výhovorky.
Sedím pod holým nebom a pozerám na všetky tie hviezdy a zrazu sa mi zdajú všetky rovnaké – rovnako krásne. A jedna práve padá… Tá tvoja… Tak si želám šťastie… Pre mňa aj pre teba.
Coverphoto: unsplash.com
