Písmená, ktoré sa momentálne zoskupujú do slov, a tie zasa do viet, čo práve píšem… Nevenované nikomu konkrétnemu a aj napriek tomu, že sú pustené do prázdnoty, viem, že raz budú patriť JEMU, láske môjho života. Azda píšem za nejednu ženu, azda nielen ja, ale i ony budú raz mať po svojom boku muža, ktorý bude nakoniec ako stvorený práve do ich životov. Láska čistá, bláznivá, láska, ktorá vám nič nebude brať, a to ani omylom. Bude vám dávať a aj vy na oplátku dáte niečo jej. Nie preto, že by ste museli, ale preto, že ju budete s niekým chcieť zdieľať.

Prídete k nej v bode, kedy budete vedieť, že ste úplná a nepotrebujete k tomu niekoho či niečo. Lásku, samozrejme, vo svojom živote budete mať, o tom niet žiadnych pochýb. Budete ľúbiť bezpodmienečne seba ako celok, pretože tým i v skutočnosti ste. 

S tým prichádza i dôvera bez akýchkoľvek pochybností. Bez dôvery niet lásky. Bez prijatia seba samého niet lásky. Je toho nepochybne mnoho, bez čoho niet lásky. Ak ju máte a niečo z jej aspektov chýba, verte či nie, dlhotrvácnou a vlastne i napokon skutočnou láskou nikdy nebude.

unsplash.com

No dovtedy…

Viem, že to znie bolestivo a ako to najväčšie klamstvo, no musíte sa prv nechať zraniť. Nemyslím si, že existuje človek, ktorý by našiel svoju pravú lásku bez toho, aby najprv neokúsil na vlastnej koži či azda na srdci bolesť, sklamanie a po líci neutíchajúci príval sĺz. 

Nevraví sa nadarmo, že človek sa z chýb len učí, a to po celý svoj život. Chyby sú i v láske, ale len kvôli nám ľuďom. To my robíme tie chyby, to my robíme neustále tie prešľapy v domnienke, že nám budú odpustené. Azda sa domnievam toho, že sa toto neustále deje len z jedného jediného dôvodu, a to, že sme len ľudia – tak jedineční, no pritom tak chybní. Doháňajú nás k tomu iní a popritom sa k tomu doháňame i my sami.

No i napriek tomu si stojím za tým, že musíme padať na kolená a že pritom nesmieme ani na jeden okamih zanevrieť na lásku.

Budujme ju, objavujme ju, podľahnime jej…

Ako som už spomínala, bez lásky k sebe samému niet ani lásky k druhým. Budeme ju v sebe budovať celý svoj život a dokonca ju budeme objavovať zakaždým v niekom inom, nachádzať v iných formách. Nesmieme sa jej báť, nesmieme sa pred ňou skrývať, musíme jej koniec koncov podľahnúť. Musíme jej dovoliť, aby v nás zasadila tie najsilnejšie korene a aby prúdila celým naším srdcom, dušou i telom. 

Keď si ju nikdy nenecháme vziať, viem, že raz k nám príde v hmotnej podobe. V podobe teba, môj vysnívaný, ten, ktorý jedného dňa vstúpi do môjho života. A jedného dňa venujem ti všetky tieto slová. Všetky tieto moje myšlienky, tie najtajnejšie túžby a moje srdce túžiace po láske, ktoré už bude patriť len a len tebe. 

unsplash.com

Viem, že budeš totožným obrazom mňa samej… 

No i napriek tomu budeš mať niečo odlišné, no i napriek odlišnosti, bude to presne to, čím si ma dokážeš získať. I ty budeš vo svojom vnútri cítiť, že nie si nejaká skladačka a nepotrebuješ do nej akýsi chýbajúci kúsok dielu.

Vyberieš si ma kvôli láske, nie kvôli tomu, že by som mala niečo, čo ty nie. 

Budeš si istý tým, čo so mnou chceš budovať, že nebude už viac tvoj život či môj život, ale náš život. Budeš vedieť, že chceš stavať len a len na dôvere, pretože v našom spoločnom živote nebude miesta pre klamstvá, budeš stavať len a len na našej láske. Budeš si vážiť sám seba a tak rovnako si budeš i mňa vážiť. To, čo si kedysi dával sebe, budeš dávať i mne, nie pretože by sa to patrilo, ale pretože to tak budeš cítiť.

A bude to niečo čo si ešte nikdy predtým nepocítil a ani nezažil…

A to bez ohľadu na to, koľko vzťahov už budeme mať za sebou. A bez ohľadu na to, koľko sklamaní už bude za nami, koľko dovtedy vraj skutočných a už posledných partnerov budeme mať. Viem, že toto bude práve niečo, čo budeme obaja prežívať po prvýkrát. Bude to intenzívne, skutočné, bude to otriasať našimi všetkými zmyslami a nedá nám to ani spávať. 

Budeme tak veľmi po sebe túžiť, budeme sa chcieť jeden toho druhého neustále dotýkať, pretože naša pokožka bude horieť neutíchajúcou túžbou. Každou prestávkou medzi ďalšími bozkami budeme mať pocit, ako keby sme strácali kyslík. A pri každom ďalšom spojení, čo i len malom dotyku našich pier, zrazu budeme mať až-až kyslíku.

I napriek tomu, že naše srdcia budú už dávno kompletné, aj napriek tomu, že naše srdcia budú dávno zaplavené láskou, i napriek tomu si dokonalo spoločne sadnú. Budú k sebe patriť a budú dvojnásobne zaplavované láskou, spoločnou láskou.

unsplash.com

A jedného dňa…

Venujem ti všetko to, čo som kedy vždy chcela. A napokon budem jedného dňa dostávať všetko to, čo som vždy chcela dostávať. Bude to rovnováha, bude to vášeň, bude to neprestajná túžba medzi tebou a mnou. Bude to konečne presne to, čo sme vždy chceli, to, po čom sme vždy dychtili našimi srdcami, dušami i celými našimi telami. A viem, že toto bude to posledné. 

Bez ohľadu na okolnosti, bez ohľadu na naše osudy či možno životy, bude toto napokon práve tou našou poslednou láskou. Posledným prepojením, poslednými bozkami, dotykmi i poslednou túžbou. Viem to, pretože presne na toto človek čaká, pretože presne toto človek celé tie roky očakáva. 

Príchod toho posledného človeka, na príchod toho, kto už tu s nami bude, kto nebude váhať ani na sekundu, ten, kto nás neopustí, nech sa už bude diať čokoľvek. Ten, kto bude dokonale pripravený na nás, ten pri ktorom i my budeme cítiť a napokon i vedieť, že sme konečne pripravené. A prajem to každému jednému, pretože viem, že rad radom na každého jedného z nás toto čaká. On či ona, aby sme sa spojili a išli už naveky ruka v ruke.   

Autor: @patty.dvo

Coverphoto: Photo by Kate Miheyeva on Unsplash

Facebook komentáre