Občas mám pocit, že to moje mladšie ja nespoznávam. Roky, ktoré sú už dnes nenávratne preč, vnímam ako etapu môjho života, ktorá mi je na míle vzdialená. Delia ma od nej skúsenosti, ktoré vytvárajú nepreklenuteľnú priepasť, ponaučenia, prekvapenia, starosti, bolesti, krivdy aj spomienky, ktoré kedysi boli krutou realitou a ja som z nej ledva vyliezla s čo najmenšími dôsledkami na srdci.
Zmenilo ma všetko. Všetko, čo som prežila. Každá jedna hádka, každý jeden odchod, každý jeden pohľad, v ktorom by sa dalo nájsť viac ako tisíc slov. Toto všetko sa vo mne usadilo a pretvorilo ma na ženu, ktorá je tak odlišná od tej, akou som bola pred rokmi.
unsplash.com
Boli časy, kedy som sa snažila…
Snažila som sa všetko zachrániť a nič nenechať len tak vyšumieť, pretože som sa nazdávala, že konce, ktoré nie sú podľa mojich predstáv, sú zlé. Myslela som si, že vždy sa dá všetko odkomunikovať, vysvetliť, vyriešiť. Veď predsa ak mám ja dobrý zámer, každé nedorozumenie sa raz pominie.
No nie… Nebolo to tak. Občas som len prilievala olej do ohňa namiesto toho, aby som naň hodila plachtu a nechala ho tak, aby pomaly sám dohorel. Nekonečným riešením toho, čo sa vyriešiť nedalo, som len strácala čas, míňala svoju energiu a ukazovala druhým, že viem odpúšťať až príliš.
A to bola chyba. I keď dobre myslená a s dobrým úmyslom konaná, no predsa len to dnes musím označiť za chybu. Sú totiž veci, ktorých jediným riešením je neriešiť ich, ale vzdialiť sa od nich, mávnuť nad nimi rukou a čo najskôr na ne zabudnúť, pretože aj každý návrat späť k nim pomocou myšlienok je pre mňa len stratou.
unsplash.com
Dnes som ženou, ktorá neuznáva nekonečné debaty, dlhé vysvetľovania či nebodaj hádky…
Dnes som ženou, ktorá si viac všíma to, čo sa deje, a zoberie si z toho to podstatné.
Dnes som ženou, ktorá pochopí úmysel a netrvá na vysvetleniach, ktoré by boli len náplasťou na už vzniknutú ranu.
Dnes som ženou, ktorá sa nespolieha na slová, ale všíma si skutky, ktoré majú omnoho väčšiu hodnotu.
Dnes som ženou, ktorá nehľadá v druhých to, čo v nich nie je.
Dnes som ženou, ktorá vie, že druhé šance sú len krásnou rozprávkou a tomu, kto si ich skutočne zaslúži, budú ponúknuté životom, nie mnou.
Dnes sa nebojím koncov, náhlych zvratov vo vzťahoch, pretože si svoj život a pokoj v ňom vážim viac ako druhých ľudí.
Dnes už viem, že odchodom niektorých ľudí z môjho sveta nezostane v mojej duši prázdno, ale voľný priestor pre niekoho iného.
Dnes som ženou, ktorá vie, že každým odpustením riskuje omnoho väčšie sklamanie.
Dnes som ženou, ktorá pochopila, že život plynie nevyspytateľne a ja jeho chodu nezabránim.
unsplash.com
A preto som dnes ticho…
Viem, že vysvetlenia sú zbytočné. Nehasím nimi už vzniknutý problém a ani ich od nikoho nežiadam. Radšej zbystrím pozornosť a potichu sa rozhodnem, či mi tento človek naozaj stojí za to, aby som sa kvôli nemu trápila.
Naučila som sa totiž, že to, čo sa pokazí, sa jednoducho pokazí. Niektoré vzťahy sa rozpadnú, iné sa vyvinú tak, že mi viac nebudú poskytovať to, čo ma robí šťastnou, nech sa snažím akokoľvek.
Viem, že z mnohých miest musí človek odísť, aby našiel svoj domov, a že práve domov nie je tvorený ľuďmi, ale pocitmi, s ktorými sa tam človek vracia.
Dnes som niekým iným a som kvôli tomu šťastná…
Nebojím sa strát, rozchodov a sklamaní. Beriem ich ako niečo, čo k životu patrí a čo si nevyžaduje strach, ale odstup a ticho. Pretože práve naše skutky a slová, ktorými sa snažíme zvrátiť niečo, čo nám je súdené, vedia napáchať viac škody ako úžitku.
Dnes každý deň vnímam inak. Každé jedno ráno mi dáva priestor na rozhodnutia, ktoré by som ešte pred niekoľkými rokmi považovala za strastiplné a robila by som všetko pre to, aby som sa im vyhla. No dnes už viem, že to, z čoho máme strach, je pre nás niekedy to najlepšie. A tak som ticho…
Potichu odchádzam, potichu počúvam a potichu sa rozhodujem, aby ma tí, ktorí vedia viac predstierať ako milovať, nedokázali presvedčiť k niečomu, čo ma opäť zraní.
Coverphoto: Photo by Andrey Zvyagintsev on Unsplash
