Stojím na hore, na ktorú som pred chvíľou sama vyšliapala. Som zadychčaná, ale šťastná a slobodná. So smiechom rozpažím ruky a začnem sa krútiť. Cítim čerstvý vzduch v pľúcach. Vďaka tomu sa cítim nažive viac ako kedykoľvek predtým. Dlho som sa takto necítila. V minulosti som sa cítila stratená a nešťastná a mala som zlomené srdce. Ale to je už minulosťou, pomyslím si. 

Som tam, kde sa cítim sama sebou. Konečne som na správnej ceste. Na ceste, kde budem konečne spoznávať samu seba. Nedovolím, aby ma niekto znovu primäl cítiť sa zle za to, kým som. Už to nikomu nedovolím. 

unsplash.com

Hlavne nie ľuďom, ako si ty… 

Sadnem si a pozorujem prírodu okolo mňa. Sledujem krásne nadýchané oblaky. Kedysi som milovala pohľad na oblohu. Kedysi neprešiel ani deň bez toho, aby som sa tam pozrela a nevidela tú krásu. Telefón som ňou mala zaplnený. Aj vtedy som bola na ceste nájsť samu seba. Pokrútim hlavou a pozornosť zameriam na lesy a skaly a potok ležiace predo mnou. 

Kedysi mi robilo radosť pozorovať veci okolo mňa. Hlavne prírodu. Dovolila mi zabudnúť na všetky starosti. Nadýchnem sa vzduchu, ktorý mi ochladí pľúca. Kedysi som milovala, keď do mňa vietor vrážal a strapatil mi vlasy. V tom čase som bola naozaj šťastná. Bola som sama, ale necítila som sa osamelo. Užívala som si svoj život. Svoju slobodu. Až prineskoro som si uvedomila, o čo všetko som prišla, keď si sa objavil a schytil si ma do svojich pazúrov. 

Usmejem sa. Teraz je to späť. A v oveľa krajšom rozmere… 

Kedysi som si myslela, že mi v mojom živote chýba iba muž. Ale mýlila som sa. S tým mužom, ktorého som stretla, som nebola v skutočnosti šťastná. Neubližoval mi fyzicky, to nie. Ale bolo to zlé. Boli to maličkosti, ktorá ma začali oberať o úsmev. O slobodu byť sama sebou. 

unsplash.com

Bola som iná. A to iné ja sa mi vôbec nepáčilo. Nie som žena, ktorá sa správa dospelo. Som žena, ktorá sa správa bláznivo a detinsky. Nie som človek, ktorý by sa neustále usmieval. Neusmievam sa stále. Nie v spoločnosti ľudí, ktorých nepoznám. Nie v spoločnosti, ktorá mi je nepríjemná. A nie som zhovorčivý typ. Som tvrdohlavá a tichá a hlučná a vážna a s prichádzajúcim smiechom práve v tej najnevhodnejšej chvíli. 

Toto všetko nie som a som… 

Pri ňom som týmto človekom nebola. Bola som neustále ticho, bez smiechu či bez väčšieho názoru. Pripadala som si ako človek, ktorý len prežíva zo dňa na deň. Tým ale viac nie som. Zobrala som odvahu a odišla som. Odišla som od neho. Odišla som sem. Do sveta. Toto je moja prvá zastávka. Tu sa začína moja cesta za nájdením môjho nového ja.

Zdvihnem sa zo zeme, posledný raz si prezriem toto veľkolepé dielo prírody a vydám sa ďalej. 

Autor: Viktória Vojteková

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Odvraciam sa od minulosti

Coverphoto: Photo by Alexander Popov on Unsplash

Facebook komentáre