Dlho som premýšľala nad tým, ako by vyzeral môj život, ak by som nikdy nestretla… Muža, ktorý mi dokázal, že láska dnes nie je samozrejmosť. Niekoho, o kom som si myslela, že ak niektoré veci budem prehliadať, všetko sa raz zmení. Pochopí, že ho nik nebude milovať viac ako ja. V noci, kedy som mala cítiť iba jeho blízkosť, som mu namiesto toho hľadala ospravedlnenia. Niekedy ležiac vedľa neho a inokedy utápajúc sa v samote a tichu, ktoré dokázal prekričať len neporiadok v mojej duši.

Bol by to život omnoho ľahší. Nikto by mi nedával falošnú nádej, ktorej sa milujúce srdce dokáže držať nesmierne silno. Nikdy by som nezistila, ako veľmi môžem milovať, hoci ja lásku nedostávam žiadnu. Prežila by som menej bolesti, nestratila toľko času s niekým, pre koho môj čas neznamenal nič cenné…

unsplash.com

Najprv som preklínala deň, kedy som ho stretla. A potom aj ten, kedy som si uvedomila, že som v tom až po uši. Pretože táto láska nebola náhla. Vznikala postupne, pekne deň za dňom, až som si raz uvedomila, že mi na ňom záleží viac ako na hocijakom inom človeku. Dokonca i viac ako na mne. 

Dnes premýšľam, kedy sa to celé otočilo voči mne…

Pretože práve snaha, ktorú on vyvíjal, spôsobila, že som do toho spadla. Spočiatku to bol on, kto miloval. Teda zdanlivo miloval, lebo ak by tá láska bola skutočná, nikam by za tak krátku chvíľu nezmizla. A keď som sa nechala opantať vidinou, že som stretla človeka, ktorý chápe, na čom skutočne v živote záleží, pomaly sa to zhoršovalo.

Niekedy nás k pocitu skľúčenosti nemusí priviesť vyslovene zlé správanie. Sú situácie, kedy stačí naozaj „málo“, no z nášho srdca to odštiepi tak veľa. Nebolo to nič drastické, nič, za čo by si vyslúžil rozsudok v jeho neprospech. No postupom času vo mne zanechával toľko otázok. Namiesto istoty, ktorá je v každom vzťahu oporným pilierom, prinášal do môjho života iba nepokoj a otázky, ktorým odpovediam sa s nechuťou vyhýbal. 

unsplash.com

Až neskôr som si pripustila, že toto láska nie je…

Dalo by sa to nazvať rozptýlením. Dočasnou zábavkou. Radosťou bez záväzkov, potešením bez akejkoľvek zodpovednosti. Vzťah, ktorý keď si začal vyžadovať starostlivosť a viac času, on to odmietal. A čím viac som milovala, tým viac mu to vyhovovalo. Pretože nemusel robiť nič a ja som sa k nemu pripútavala ešte silnejšie, dôsledkom čoho som bola ochotná tolerovať čoraz väčšie prešľapy.

Dnes sa nepýtam, prečo som ho musela stretnúť. Dnes to už viem. Niektorí ľudia v našom živote nie sú na to, aby nám život práve v tých chvíľach, kedy sú jeho súčasťou, urobili krajším. Majú nám otvoriť oči a zanechať v nás stopu, ktorá sa ozve vždy, ak by sme mohli skĺznuť do podobného problému. Isté vzťahy nám život skrášlia až dlho potom, ako sa skončia. 

Niektorých ľudí stretnúť musíme, aby sme sa popálili len raz a potom už nikdy viac. Lekciu, akú nám do života dajú, si totiž zapamätáme na celý život a predídeme tomu, aby sme sa opäť stali len jednou z možností. Veľmi detailne vďaka nim pochopíme, aký je to rozdiel, keď niekto túži po našej blízkosti alebo nás len potrebuje na nasýtenie svojich túžob. Jednoducho zistíme, ako to dokáže bolieť, keď sa staneme jednou z mnohých, a aký krásny môže byť náš život, keď sme spomedzi tisícky žien v niekoho očiach úplne jedinou…

Coverphoto: Photo by Anastasia Emelyanova on Unsplash

Facebook komentáre