Čo pre teba znamená život? Je to čas, ktorý máš k dispozícii, a ty ho môžeš akokoľvek využiť? Je to šanca, ktorú si dostala? Je to šťastie, alebo trápenie, ktoré sa pomaly vlečie, a ty sama nevieš, ako pred ním ujsť? Aj ja som si nedávno túto otázku položila. Bolo to vo chvíli, keď som mala pocit, že sa mi všetko zrútilo. Vtedy som sa obzrela za seba a pospomínala na pár rokov dozadu.

Žiaľ, to, čo som si kvôli tomu uvedomila, ma takmer rozplakalo. Zistila som, že celý svoj život žijem v strachu. Kvôli nemu robím veci, ktoré robiť nechcem, a zasa nerobím to, čo túžim robiť. Kvôli strachu som zostávala s ľuďmi, ktorí do môjho života nepasovali, uspokojila som sa len s priemernými zážitkami a aj s priemernou láskou.

pinterest.com

Na to, aby som skutočne žila, to však nestačilo…

Roky sa mi stratili kdesi v minulosti a ja mám len jediné prianie – vrátiť ten čas späť. Toľko vecí by som urobila inak, toľko vecí by som neurobila vôbec, prípadne by som nimi nestratila tak veľa času. Ľutujem chvíle, kedy som nepovedala to, čo som mala na srdci, a neodišla z miest, z ktorých ma neskôr iní vyhodili. Ľutujem časy, kedy som pociťovala len strach z vecí, ktoré sa nikdy nestali, a ja som pritom zabudla žiť.

Myslím si, že nie je nič horšie ako to, keď si uvedomíme, že sme stratili čas, ktorý sa k nám už nikdy nevráti. Že sme prežili časť svojho života snívajúc o niečom krásnom, no strach nám nedovolil naše sny naplniť. Že sme až príliš dlho hľadeli do očí, v ktorých sme nikdy nemohli uvidieť svoj vlastný odraz. Že sme kráčali so sklonenou hlavou a báli sa ju zdvihnúť k nebu.

Rokmi som sa utvrdila v tom, že sa nemusím báť samoty, zrady zo strany najbližších, smrti, straty zázemia alebo peňazí… Bojím sa toho, že ma strach z týchto vecí zavedie na miesta, kam nepatrím. Že sa ocitnem vo večnom kolobehu naháňania materiálnych vecí, kvôli ktorému nestretnem niekoho, kto mi bude rozumieť aj bez slov. Že sa večer, keď všetko stíchne, budem stále niekam ponáhľať a zabudnem sa pozrieť na hviezdy. Že budem s niekým, ku komu ma viaže iba pocit, že už nikdy nezažijem lásku, ktorá si ma celú podmaní. Že prežijem svoj život bez toho, aby som skutočne žila…

pinterest.com

A tak namiesto toľkých strachov budem vo svojom živote akceptovať už len jeden…

Je to práve strach z toho, že sa nepoučím z vlastnej minulosti a budem žiť tak ako doteraz. Už sa nebojím ničoho, čo bežne naháňa strach aj iným. Mám len obavu, že sa môj život opäť spustí na voľnobeh a ja zabudnem, že plnú kontrolu mám nad ním iba ja.

Raz nebudeme ľutovať chyby, ktorých sme sa dopustili. Ale práve čas, ktorý sme nevyužili. Šance, ktoré sme premrhali, dni bez akýchkoľvek zážitkov, strach, ktorý nás zaviedol tam, kam nepatríme.

Mysli na to aj ty. Život máš iba jeden… Síce to znie ako klišé a pravdepodobne si už túto vetu stokrát počula. No jej pravdivosť pochopíš iba vtedy, keď sa obzrieš späť a uvedomíš si, že si prestala žiť. Že si iba prežívala živiac v sebe strach, ktorý ťa ovplyvňoval.

Autor: Lia B.

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Našla som spomienku

Coverphoto: Photo by Sandrachile . on Unsplash

Facebook komentáre