Vstala som dnes ako každé iné víkendové ráno. Aj keď je pravda, že túto noc som veľa nenaspala. My ženy už máme taký dar, alebo skôr prekliatie, premýšľať takmer 24 hodín. Namiesto toho, aby sme sa vyspali a oddýchli si, trápime tie naše hlavy… Mnohokrát som sa pristihla pri tom, že je lepšie byť chlapom – aspoň čo sa týka toho spánku. Hovorím z vlastnej skúsenosti. Muž si ľahne a aj napriek problémom zaspí. V tomto smere im trochu závidím… Ale inak by som s nimi nemenila… 🙂
Išla som si urobiť čaj, môj ranný rituál. Zobrala mobil do ruky, pozrela všetky nové správy a všimla som si, že dnes je Svetový deň bez mobilu. Tak som sa na chvíľu zamyslela, že čo by som robila, keby som nemala telefón. Rozhodla som sa, že tento deň sa mu pokúsim vyhnúť, aj keď nie na 100%, nakoľko som zvyknutá si volať každý deň s maminou, keďže každá už bývame v inej časti Slovenska. Dala som mobil do nabíjačky, vzdialila sa od neho a zapla si relaxačnú hudbu.
unsplash.com
A mne ako žene stačí iba toto…
A myšlienky sa mi vrátili niekoľko rokov späť. Spomenula som si na svoj prvý telefón, ako som sa z neho tešila, keď som ho dostala na svoje narodeniny v 9. triede. Keby mám dnes taký telefón, všetci sa mi smejú… Ale v tej dobe bol najlepší. Dalo sa s ním volať, posielať sms a to bolo asi všetko. Vtedy malo mobil málo detí, veľmi málo. Potom to už išlo všetko rýchlo, vďaka rýchlemu vývoju.
Smartphony sa stali súčasťou nášho života. Veľmi veľa času trávime na ňom najmä na sociálnych sieťach, rôznych chatoch a zoznamkách. A to je hlavný problém, prečo sa ľudia hádajú, vzďaľujú od seba…
Zabúdame na tých, čo máme doma, a často hľadáme inde…
Či už ide o lásku, alebo len nejaké užitie… Skôr či neskôr nám to ublíži. Utekáme do akéhosi iného sveta s nádejou, že nájdeme niečo lepšie, možno iné. V každom prípade sa vo väčšine prípadov pripravíme o vlastné šťastie, ktoré máme, len si ho neuvedomuje a nevážime.
Uvažujem, keby neboli mobily, nebolo by mnoho problémov, veľa vecí by bolo teraz iných… Alebo možno ani nebolo, táto doba je aj tak taká viac virtuálna. Ľudia si prestali vážiť bežné veci, zdravie, šťastie, lásku. Áno, je iná, všetko sa mení a vyvíja…
unsplash.com
Ale myslím si, že ľudskosť by mohla ostať ľudskosťou, tak ako láska by mala ostať láskou…
Dnes človek zo všetkého obviňuje iba druhých, stále hľadáme iba chyby, namiesto toho, aby sme začali práve od seba. Je mi smutno z tejto doby… Prajem si, aby sme sa zamysleli a dobre poobzerali, čo a koho máme doma alebo v našej blízkosti. Čo pre nás práve títo ľudia robia, ale my si to nevážime. Venujme viac času práve im, ako svojim virtuálnym známym.
Začnime tým, že namiesto toho, aby sme svoje oči upreli hneď po našom zobudení na telefón, pozrieme sa na osobu, ktorá vedľa nás leží a venuje nám svoj čas a energiu… Nemusí to byť vždy človek, partner, môže to byť aj zviera, ktoré vedľa nás spí…
Skúsme byť viac ľuďmi a začať vracať lásku a čas viac tým, ktorí sú pri nás. Zaslúžia si to, keď si začneme viac všímať , čo pri sebe máme, budeme možno aj my šťastnejší a nebudeme potrebovať tráviť toľko času vo svete virtuálnom. 🙂
Autor: Janka B.
Coverphoto: Photo by Tamara Bellis on Unsplash
