Stála som pred zrkadlom a plakala. Opäť raz nastal deň, kedy nič nevychádzalo podľa predstáv. Vinila som z toho seba, aj keď som za to nemohla. Tým, že som stála pred zrkadlom, sa vo mne pocit sebaznechutenia ešte viac umocňoval. Uprela som zrak na uslzené oči, pod ktorými sa skvela roztečená špirála, následne začal môj zrak skúmať aj ostatné časti môjho tela.
Kládla som si otázky a v hlave som sa začala opäť raz podceňovať. Ako po fyzickej, tak aj po psychickej stránke.
„Naozaj som tak neschopná, ako mi povedala zákazníčka?“
„Mám fakt tučné lýtka. Každý si to musí hneď všimnúť, keď ma zbadá.“
„Skutočne nikdy nič v živote nedokážem?“
unsplash.com
Bol to deň, kedy som sa pohádala s asi každým, kto mi prišiel do rany…
Som typ človeka, ktorý sa pri každej jednej hádke najprv nahnevá na osobu, s ktorou sa háda, no potom vychladne a na konci dňa za to vždy viní iba seba.
Inak tomu nebolo ani v ten deň. Každý jeden rozhovor som si rozanalyzovala v hlave a hovorila si, čo som mohla spraviť inak. To ma dohnalo do ešte väčšieho náreku, pretože som si uvedomovala, koľko chýb som zase porobila a koľkokrát som sa mohla zachovať inak. Lepšie. Rozumnejšie.
Tie výčitky mi nedali spávať…
Vždy, keď nastal takýto deň, vynorili sa mi všetky dni, kedy som o sebe takto rozmýšľala. Vlastne to bol kolobeh podceňovania a dehonestujúcich myšlienok, do ktorého občas vošiel pekný deň. Trvalo to celé roky. A sebaláska? Tá bola odo mňa na míle vzdialená.
Hoci som si uvedomovala, ako veľmi mi chýba, a čítala som nespočetne veľa článkov o tom, ako ju získať, nebolo to jednoduché. A môžem s pokojným svedomím prehlásiť, že ju stále nemám.
Ale ako je možné, že ju stále nemáš a popritom ľúbiš iných? Veď pokiaľ neľúbiš seba, tak nemôžeš ľúbiť ani iných. Tak som to čítal/-a.“
unsplash.com
Dovoľ mi, prosím, pozrieť sa na to z iného uhla a niečo k tomu povedať…
Som totiž presvedčená o tom, že ľúbim iných ľudí napriek tomu, že s láskou voči sebe mám problém. Mám pocit, že práve táto veta dokáže ľuďom s nízkou sebaláskou ublížiť ešte viac, nakoľko nadobudnú pocit, že nedokážu nikoho ľúbiť a zhnusia sa sami sebe ešte viac. A to predsa nikto nechce.
Je úplne v poriadku, keď ľúbiš iných ľudí, napriek tomu, že seba nie a dokonca si myslím, že je to správny krok k tomu, ako môžeš začať ľúbiť samu seba. Práve títo ľudia ti totiž môžu dokázať, že si jedinečný človek a že ťa ľúbia a ich láskou voči tebe podnecovať lásku k sebe samej.
Koľkokrát ti človek, ktorý ťa má rád alebo ťa ľúbi, povedal, že dobre vyzeráš alebo že má rád tvoju povahu? Koľkokrát ťa presviedčal frajer, že sa mu naozaj páčiš aj nenamaľovaná? A koľkokrát ti kamarátka povedala, že zbožňuje tvoj štýl rozmýšľania?
unsplash.com
Práve ľudia okolo teba ti vedia ukázať tvoje silné stránky…
Presne tí ľudia, ktorých ľúbiš a ktorí ťa ľúbia práve preto, lebo cítia tvoju lásku voči nim. Tú lásku, ktorú nevenuješ sebe, vieš možno o to viac venovať niekomu inému. Práve to, ako sa zožieraš pre nedostatky, môže v tebe vzbudzovať pocit, že iní tú lásku potrebujú, pretože ty ju nemáš a nechceš, aby sa niekto iný cítil ako ty.
Nie, nesnažím sa tým povedať, že nízka sebaláska je vlastne dobrá vec. Nie je a treba na tom pracovať. Nečakaj však odo mňa návody, ako na to, pretože každý si tou cestou musí prejsť sám a každý musí nájsť svoj spôsob, ako sa k sebaláske dopracovať.
Chcem ti len povedať, že nízka sebaláska z teba nerobí menejcenného človeka. Že v tom nie si sama a verím tomu, že bojuješ o to, aby si si jedného dňa vedela povedať, že si super človek.
Autor: @whossimonne
Coverphoto: Photo by Josh Hild on Unsplash
