Občas sa stáva, že v živote stretneme niekoho nového. Niekoho, pri kom máme pocit, že ho poznáme roky rokúce… Stalo sa ti to už niekedy? Stretol si už vo svojom živote niekoho takého? Počas života občas musíme čeliť nástrahám alebo skúškam, novým príležitostiam či novým ľuďom… Myslím si, že prejsť si takým niečím v určitých podmienkach či určitom čase je veľmi ťažké.
Čo považujem za určité podmienky alebo čas? Možno ti napadne táto otázka… A mojou odpoveďou je – vzťah… Na ktorom sa človek snaží zo všetkých síl pracovať.
unsplash.com
Vzťah, ktorý už nejaký čas trvá…
Možno si momentálne myslíš, že čo to tu splietam. No ver mi, že ono to naozaj nie je jednoduché… Najmä, ak jednu osobu miluješ a chceš s ňou byť neustále a s druhou osobou ti je aj za tak krátky čas skvelo… Vysvetlí mi niekto, ako je možné obľúbiť si „cudziu“ osobu za takú chvíľku? A ako zabrániť tomu, aby bolo tejto osobe ublížené? Pretože je to osoba, ktorá si to naozaj nezaslúži. Nikto si nezaslúži trápiť sa.
Po dlhej dobe, s obavami, ako to celé dopadne, musia byť pocity vyjadrené. A možno sa k nim dostane aj osoba, ktorej patria… Tak teda, ak to číta – Veľmi ju to mrzí! Prepáč…
Nezaslúžil si si, aby sa k tebe niekto takto zachoval. Nezaslúžil si si cítiť bolesť. Nie ďalšiu bolesť po tej predchádzajúcej …
Je to však bolesť, to čo cítiš, čo si cítil? Alebo len sklamanie?
Obrovské sklamanie či zrada? Alebo aké sú tvoje myšlienky a pocity? Nevzdávaj sa. Nedovoľ, aby ťa toto sklamanie dostalo na lopatky. Nedovoľ, aby ti niekto „tak ľahko“ ublížil. Buď silný. Nezabudni, že nič z toho nebola tvoja chyba. Ale chyba osoby, ktorá dopustila, že si bol sklamaný. Človek, ktorý pochybil a sklamal, je len jeden… A je to niekto, kto nevedel, čo pri sebe mal. Nevedel, akú osobu mu život nadelil…
A nakoniec sa „rozhodol“ to pretnúť. Niekedy nedobrovoľne, inokedy práve naopak. Netuším, ako to bolo teraz. Možno ti niečo napadá, no prosím, nezamýšľaj sa nad tým veľmi, pretože si tým budeš iba čoraz viac ubližovať…
unsplash.com
Strata. Tak by sa dalo nazvať to, čo teraz cítia?
Myslím, že je to jasné… Čo iné by to mohlo byť? Mať v živote niekoho, pri kom sa človek môže smiať na akejkoľvek hlúposti a absolútne sa nemusí hanbiť… Vedieť sa o všetkom porozprávať… A zrazu? Cítiť len prázdnotu. Je to skľučujúci pocit. A najhoršie je, keď sa k tomu pridajú spomienky, miesta, kde sa všetko opäť odohráva pred očami. Čo robiť potom? Len sa držať nad vodou a veriť, že všetko sa jedného dňa napraví a ľudia si k sebe cestu nájdu…
Cestu… Minimálne na to, aby vedeli, že ten druhý je v poriadku a aby sa o seba nebáli. No ver mi, myšlienky na takéto osoby z hlavy len tak ľahko nevyprchajú. A chtiac-nechtiac na seba tieto osoby, určite budú myslieť. A možno sa im aj podarí prísť na to, ako si to dať najavo… A možno tak, aby o tom nik iný nevedel… A to bude mať svoje vlastné čaro!
Myslím, že môžem sama napísať, že osobe, ktorá ti tak veľmi ublížila, to je úprimne ľúto. A ver mi, že napriek všetkému blúdi myšlienkami pri tebe. A taktiež si praje, aby si v jej živote zostal aspoň tak, ako to je možné. Ako je to „povolené“… Aj keď ti bolo ublížené…
Autor: Saška
Coverphoto: Photo by alexey turenkov on Unsplash
