Zrazu nemám kam ísť, zrazu som ostala v bode či na mieste, odkiaľ nie je cesty preč. Neviem ísť dopredu, neviem ísť dozadu, neviem ísť nikam. Zrazu nemám dôvod ti písať, zrazu ti už nechcem písať, zrazu sa všetky moje pocity prebúdzajú, ale zároveň i umierajú. Zrazu neviem, čo mám robiť. Zrazu sa moja budúcnosť mení, zrazu už spomienky nedávajú zmysel, zrazu sa strácajú spolu s tebou. Cítim sa tak prázdno, cítim, ako trpím, a zároveň cítim úľavu a radosť. Je to možné? 

Ja už neviem, čo je možné a čo nie. Neviem, čo je realita a čo sen. Neviem, kto si ty, neviem, kto sme boli my. Jedinú istotu, ktorú cítim, je, že viem, kto som ja. Len neviem, ako sa pohnúť. 

pinterest.com

Zasekla som sa… 

Som uprostred dákeho kruhu, z ktorého neviem vyjsť. Moje pocity sú stále rovnaké a idú dookola. Najprv som z teba úplný blázon, myslím na teba nepretržite. Po pár dňoch nepretržitého myslenia na teba si uvedomujem, ako strácam čas, a myslím na niekoho, kto sa absolútne nezaujíma o mňa. 

Zase som naletela, zase som stratila dni premýšľaním nad tebou, snívaním, dúfaním, že sa niečo zmení. Lenže vôbec nič sa nemení. Nemeníš sa ty, nemením sa ja, nemenia sa moje sny, nemení sa tvoja realita. Moje sny vyprchaju ako parfum zo šiat. A ja som pripravená a odhodlaná tentokrát použiť úplne iný parfum. Avšak čo i len myšlienka na iný parfum mi nejako nedáva zmysel. Nejako nepasuje do mojej reality.

Lebo nad tebou sa mi premýšľa najlepšie ty si ten najvhodnejší parfum. Ty z mojich myšlienok a snov vytváraš realitu. Aspoň taký pocit mi dávaš, tak mi voniaš. Aj keď okolo reality sme ani len neprešli. 

Neprešli sme okolo ničoho… 

Tak veľmi sa ťa chcem pustiť. Tak veľmi to potrebujem a tak veľmi to nedokážem. Si niečo, čo som nemala, čo ma tak moc láka. Ani len neviem, kto si. Začínam sa vo svojich slovách strácať, tak ako sa strácam v tých tvojich. 

A možno si úplne iný, ako si myslím, alebo si presne taký. Záleží vôbec na tom, čo si myslím? Neviem, prečo sa dnes cítim tak smutne, tak prázdno. Premýšľala som nad tebou, čo robievam často, avšak dnes som nemala tie zamilované myšlienky, ale skôr také, ktoré ma boleli. 

Akoby som sa snažila samu seba pripraviť na niečo, čo príde v blízkej dobe. Áno, cítim to tak, vnímam to tak. Viem, že ten deň sa blíži a už sa pred ním nedá ujsť. A tak nejako cítim, že ma odmietneš, že mi povieš, nech sa prebudím, že ťa mrzí, že ty to necítiš tak ako ja. 

pinterest.com

A ako viem, že sa tento deň blíži? 

Lebo viem, že už nedokážem svoje otázky držať, už sa nedokážem tváriť, ako je všetko v poriadku. Už nedokážem byť sama sebou. Akákoľvek láska nás napĺňa, robí nás šťastnými, aj keď je neopätovaná. Lenže ja sa cítim posledné dni tak vyčerpane. 

Tak by som potrebovala štipku lásky. Štipku teba… A už to dlhšie nevydržím, preto si tú štipku vypýtam, a cítim, čo bude nasledovať. Je mi z toho smutno. Ale ako dlho sa dá žiť takto? Ako dlho viem byť do teba zamilovaná? Ani neviem, čo vlastne čakám. 

Lebo ty to nie si… 

O tebe viem už dávno, že neprídeš. Nerozumiem tejto láske. Ak sa to dá vôbec láskou nazvať. Nerozumiem tebe. A prestávam rozumieť aj sebe. Ale o tom to predsa je. Musíme rozumieť láske? Možno to porozumenie príde, keď to necháme plynúť. Zrazu ani netuším, či toto, čo cítim, je láska, avšak s najväčšou pravdepodobnosťou to láska je. 

Len taká iná… Lebo ja ťa tak veľmi chcem vo svojom živote a nechcem o teba prísť, až sa modlím, aby si už odišiel. Dáva to zmysel? Dávajú moje slová zmysel? Keď je človek zaľúbený, rozpráva často hlúposti. A ty si tá najväčšia hlúposť. 

Toľko otázok čo by som sa ťa chcela spýtať. Avšak prečo sa ťa vôbec chcem niečo pýtať? Prečo sa ťa pýtam otázky, ktoré nezmenia nič, ktoré pohladia moju dušu, ale nevyliečia, nezachránia. Nie si môj spasiteľ, nie si moja láska, nie si môj priateľ. Si môj motivátor, si moja hudba, si… Nie si nič. Ja si len z teba niečo vytváram. Som zaľúbená do predstavy. Som zaľúbená, lebo môžem byť zaľúbená. A za to som vďačná. 

pinterest.com

To je ono!

Veď aj keď ma to bolí, aj keď som stratená, aj keď som smutná či veselá. Som zaľúbená! Mám tú možnosť, mám to šťastie. Ty nevieš, čo je to ľúbiť. Ty nevieš, čo je to, keď zaspávaš s myšlienkou na niekoho a budíš sa s rovnakou. Ty nevieš, ako ťa láska motivuje, nevieš, aké to je, keď láska bolí, avšak ani nevieš, aké to je, keď ťa láska hreje. Nevieš, aké to je milovať, a nevieš, aké je milovať sa s človekom, ktorého miluješ. 

A aj keď sa na teba hnevám, že si to práve ty, koho si moje srdce vybralo. V tejto sekunde som šťastná. Vďaka tebe sa odrážam, vďaka tebe vidím lásku, vďaka tebe mám motiváciu, vďaka tebe mám niečo, čo ty nemáš a možno ani nikdy mať nebudeš. 

Každá láska je iná a výnimočná, avšak tá jednostranná láska je najsilnejšia a najväčšia…

Vieš prečo? Lebo jeden človek musí ľúbiť za oboch. A tak som tu a ľúbim. Ľúbim seba, ľúbim teba a ľúbim nás. To je neskutočne veľa lásky, o ktorej sa tebe ani len nesnívalo. Cítila som sa naozaj hrozne, cítila som sa naozaj zle, cítila som sa tak, že už nechcem viac ľúbiť, bolelo ma to. 

Aj ma to bolí, avšak som v tej bolesti našla silu. Viem, ako to bolí aj teba. Viem, aká to je neopätovaná láska, viem, čo je aj opätovná láska a je jedno, aká je. Stále je to láska a len to je to dôležité. Tá láska tam je a je to tá najsilnejšia láska zo všetkých, najmotivovanejšia, najbolestivejšia a najťažšia. 

A to z nás robí tie unikáty. To z nás robí lásku. My sme tá láska. Len to nedokážeme vidieť. Ani ja to nevidím, ale verím tomu. My sme tie úlomky, my máme tie úlomky a spolu sme celok, spolu sme láska. 

Autor: Michaela

OSTATNÍ PRÁVE ČÍTAJÚ
Zobuď tú emóciu

Coverphoto: Photo by Hans Mendoza on Unsplash

Facebook komentáre