Pravdepodobne si teraz sama. Možno sa práve pokúšaš zaspať a vykúpiť sa z tej reality, no ani toto ti nie je dopriate. Možno len sedíš, možno dopíjaš už niekoľký pohár a hľadíš do prázdna nechápajúc ničomu, čo sa v posledných mesiacoch okolo teba odohralo. Odosobnila si sa od toho, hoci sa ťa to hlboko stále dotýka. V istej chvíli si to popierala. Nebolo inej možnosti. Všetko bolo zrazu príliš rýchle, príliš bolestivé, príliš krehké, príliš… Príliš všetko. Len nie také, aké by si to chcela mať a ako si to očakávala.
Tí, čo tu boli, tu už nie sú. Láska, ktorú si cítila, sa obrátila v tvoj neprospech. To, čo malo zostať uchránené, bolo napadnuté a zničené. Tam, kde si cítila istotu, je dnes len spúšť. Ten, koho by si nikdy nesklamala, sklamal teba. To, čo bolo stále, sa zrazu od základov zmenilo. Slzy, zlyhanie, hnev, zmätok, rezignácia…
Máš pocit, že svet sa voči tebe spikol. Museli sa dohodnúť, aby ťa zhodili na kolená. Máš pocit, že sa planéta obrátila naruby, ty dolámaná týmto prevratom lapáš po dychu a hľadáš balans. Ešte nevieš stáť na vlastných nohách. Zem je príliš hrboľatá, aby si to ustála bez ďalšieho pádu. Tak len sedíš a od zeme cítiš chlad, ktorý je rovnaký ako ten v tvojej duši.
unsplash.com
Aj tak za nič nestojíš…
Vravíš si čoraz častejšie, presnejšie vždy, keď sa rozhodneš niečo urobiť. Urobiť aspoň prvý krok k tomu, aby si sa pozbierala. Povieš si to zakaždým, keď máš chuť čosi zmeniť, no tieto myšlienky ťa odradia. Aj tak za nič nestojíš, vravíš si, keď si spomenieš na to, čo sa stalo. Čo ti urobili iní. Tí, ktorým by si ty nič podobné neurobila. Aj tak za nič nestojíš, pretože ak sa ti udialo toto, musela si si to zaslúžiť. Si menejcenná, preto odišiel. Si menejcenná, hlúpa a naivná, preto si urobila tieto chyby. Nestojíš za nič… Preto si tam, kde si teraz.
V tvojom srdci je len zmätok a zničujúci deficit sebalásky. V tvojej hlave sú len výčitky. V tvojej duši je len prázdno a ty práve váhaš, či ešte nejakú dušu vlastne máš. Či sa z teba nestala len schránka, ktorá necíti nič a zároveň všetko. Nič pekné, nič hrejivé, nič pozitívne, len všetok žiaľ sveta, ktorý sa voči tebe postavil s odhodlaním zničiť všetky tvoje ilúzie o akej-takej spravodlivosti.
Zisťuješ, že nikoho nemáš…
Že si na všetko sama. Že ti nik nerozumie, hoci ešte nedávno medzi vami panoval úplný súlad. Vieš, že je zbytočné niekomu sa vyrozprávať. Nevieš to zo seba dať von a ak by sa ti to i podarilo, znovu by ťa zranil ten nesúlad medzi vami. Tá priepasť. Zisťuješ, že to bol len klam – všetky vzťahy, na ktorých si si toľko zakladala. Ďalší klam z toho množstva, ktoré si za posledné dni objavila. Zisťuješ, že sa nemáš o koho oprieť aj napriek tomu, že ty si bola často tou, o ktorú sa opierali iní. Nielen raz. Podopierala si ich dlhodobo.
A ty sa teraz nemáš o koho oprieť… Avšak musím ťa poopraviť. Na „niečo“ si zabudla. Na seba… Na tú osobu, ktorú teraz vnímaš ako menejcennú. Ako tú, čo si nič nové, krajšie, lepšie nezaslúži. Zabudla si na tú ženu, ktorou si teraz a ktorou si bola kedysi. Na ženu, ktorá možno stále mnohým veciam nerozumie, no predsa už veľa súvislostí pochopila.
unsplash.com
Stojíš za ten nový začiatok…
Stojíš zaň viac, ako si myslíš. Stojíš za to šťastie, ktoré si zaslúžiš, aj keď si ho teraz odopieraš. Pretože ak si dokázala prežiť toto, tak stojíš za veľa. Nie každý by to dal. Nie každý by to zvládol. Nie každý by teraz dokázal aspoň len tak sedieť a nezblázniť sa. Ty ešte vieš čítať tieto riadky. To je znakom, že tvoje zmysly fungujú. Dokážeš bojovať s každým nádychom, ktorý ťa stojí veľa síl. Dokážeš bojovať s každým ránom, ktoré ti po krátkych epizódach spánku trpko pripomenie, čo sa stalo.
Takže stojíš za veľa. Pretože si stále tu. Živá a zdravá, hoci totálne zničená. Ale to je v poriadku. Každého z nás občas niečo zničí. Totálne. Nezostane z našej pôvodnej verzie nič. No nevypovedá to o nás nič zlé. Vypovedá to len o tom, akí sme silní. Pretože napriek tomu, čo nás postretlo, stále sme tu. Sme tu, stratení a opantaní strachom znovu sa nájsť. Ale aj toto raz prejde. Raz v tých najväčších pochybnostiach o sebe nájdeme svoju najväčšiu silu, ktorá nám nikdy viac nedovolí cítiť sa menejcenne.
Coverphoto: Photo by Maksim Istomin on Unsplash
